Skoková prekážka je v agility najčastejšou prekážkou a pritom v tréningu je jej nácviku často venované najmenej času. Ľudia učia psa rôznymi metódami vypracovávať zónové prekážky, aby bol pes čo najrýchlejší a najpresnejší. Máme aj niekoľko metód na učenie slalomu , ktorý sa v parkúre vyskytne raz. Nepodceňujme to a zapracujte aj na správnom skoku psa.
Ideálne skok pomôže psovi nielen zrýchliť a skrátiť si dráhu, ale aj je pre psa v mnohých prípadoch bezpečnejšie. Ak psík urobí veľký oblúk alebo cinkne zadnou nohou o latku a zhodí ju, tak u toho veľa nebezpečenstvo nehrozí. Ale psy, ktorí majú so skokom problém, často zhodí latku prednými a potom tie pády nemusí byť vôbec pekné. Preto je potrebné nielen psa s prekážkou zoznámiť, ale naučiť ho poriadne skákať všetkými smermi.
Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku venovanom agility, na naučenie správnej techniky skoku je najlepšie vyraziť na seminár či pravidelné tréningy tzv. Skokovej techniky / gymnastiky (názvov môže byť viac, ale cieľ je rovnaký ). Psík sa na niekoľkých málo prekážkach učí správnemu pohybu a ťahu vpred. Učí sa odrážať sa v správnu chvíľu a pracovať s telom tak, ako by bolo ideálne.
Na správny skok a odmeraní miesta odrazu sa používa tzv. regulátor. V praxi to býva často tiež prekážka, avšak latka je veľmi nízko. Môžu sa použiť aj iné pomôcky, ide o to, aby psík nemusel nutne nič preskakovať, ale skôr mal dôvod urobiť krok za retardér a potom sa ešte len odrážať. Podľa veľkostnej kategórie psa je odporúčané nejaké rozpätie vzdialenosti retardéra od prekážky, ale vždy to musíme upraviť na mieru danému psíkovi, aby sa mohol čo najlepšie odraziť.
Ťah vpred je riešený motiváciou na odmenu, či už hračku alebo maškrtu, ktorý pes dostáva za prekážkou. Ak učíme techniku skoku, potom máme odmenu pripravenú za prekážkou a psíka pre ňu posielame.
Výška skokové prekážky sa vždy prispôsobuje najmä veku, ale aj skúsenostiam psa. Berie sa ohľad aj na vykonanie skoku. Ak napr. Veľký pes skáče dobre pri výške prekážky 30 cm, ale pri výške 50 cm už ten skok nie je dobrý, musíme sa vrátiť späť a znovu pomaličky dvíhať latku a trénovať.
skokovo techniku je dobré precvičovať ešte skôr, ako pôjdete s psíkom na parkúr. Ale neznamená to, že musíte začať trénovať už s malým šteniatkom, práve naopak. Na skákanie je času dosť a u šteniat je možnosť učiť veľa iných základov a hlavne si so šteňaťom hrať, aby ho to s vami bavilo! Musíme brať do úvahy, že šteňa je stále vo vývoji, teda mali by sme sa vyhnúť dlhému a častému skákanie a vysokým skokom. Šteňatá teda netrénujú správnu techniku skoku tak, ako dospelý pes, ale zameriavajú sa práve na ten ťah vpred.
Ovšem agility nie je len o tom, aby psík vedel skákať rovno a bežal dopredu. Často je potreba nejakých otočiek pod. Psíka teda musíme naučiť aj správnemu skoku pri točení. Ide o situácie, kedy potrebujete, aby psík skočil cez prekážku a potom sa vracal späť k vám. V prvej fáze nácviku točenie sa používajú rôzne kužele, barely alebo napríklad stromy. Cvičiť tak môžete aj na prechádzke. Dôležité je naučiť psíka na povel obiehať nejaký predmet, dajme tomu, že máme k dispozícii potrebné kužeľ. Nezabudnite, že na agility sa bude musieť točiť oboma smermi, teda od začiatku učíme psíka obiehať kužeľ z oboch strán. Povely môžu byť dva rôzne, podľa toho či psík točí doprava alebo doľava, alebo podľa inej metodiky výcviku môžeme mať jeden povel na točenie ku mne a druhý na točenie odo mňa. Každý variant má svoje pre i proti, najmä ak s tým máte málo skúseností. Aj medzi reprezentantmi ale nájdeme obe varianty povelov, teda verím, že pri správnom učení a vedenie môžeme dosiahnuť s oboma typmi rovnakých úspechov.
Akonáhle pes rozumie tomu, čo po ňom chceme pri obiehanie, môžeme zvyšovať kritériá. Prvý z nich bude zväčšovanie vzdialenosti, na ktorú pes kužeľ obieha. Ďalšie môže byť náš pohyb, aby stále mal ťah dopredu a obehol kužeľ aj napriek tomu, že my urobíme pár krokov stranou. Spoločne s našim pohybom súvisí aj rôzne otočky, ktoré psovod na parkúre musí za behu zvládať a aj to je možné učiť už pri obiehanie kužeľov. Potom môžeme pridávať ďalšie kužele a nadväzovať jedno obehnutí za druhým.
Keď si ich psík istý na kuželi, prevádzame správanie na skokovú prekážku. Resp. najprv na samotných bočniciach, aby psík pochopil, že to funguje rovnako ako kužeľ, len to má iný tvar. Potom mu pridáme latku a opäť začíname od nízkych skokov a postupne latku dávame vyššie a vyššie. Myslite na to, že je potrebné aj na tej jednej ricínu trénovať rôzne smery a uhly, z ktorých psík k prekážke pribieha. Cieľom je, aby vo chvíli, keď psík skáče, zvládal točiť hlavu a telo do toho smeru, kam sa bude otáčať. Pomôcť mu môžeme hračkou, ktorú umiestnime vedľa bočnice prekážky, aby si ju po doskoku mohol hneď zobrať.
Veľmi častým prvkom, najmä u vyšších testov alebo otvorených behov, je tzv. Out. Jedná sa o prekonanie prekážky v opačnom smere, teda pes musí prekážku najprv obehnúť a potom ju preskočiť smerom späť ku psovodovi. Je dobré aj tomuto učeniu venovať dostatočnú pozornost a naučiť psíka vypracovať out samostatne, bez vašej pomoci. A ako na to? Naučíme psíka out na slovné povel z tesnej blízkosti, kedy nemá šancu chybovať. Potom vzdialenosť postupne predlžujeme, meníme uhly, z ktorých na skočky mieri, pridávame postupne svoj pohyb, pridávame ďalšie prekážky až sa raz dopracujeme k zdarnému koncu.
Platobné metódy
