História
História americkej akity je úzko spätá s históriou japonského plemena akita inu. Už okolo roku 10 000 p.ř.nl využívali japonskí kočovní lovci ako pomocníkov psy špicového charakteru. V 19. storočí dochádzalo k oblasti Dewa ku kríženiu tunajšieho japonského psa s mastifmi a tosami. Tieto psy boli využívaní na psie zápasy až do roku 1908, kedy boli tieto zápasy zakázané. Veľkým zásahom do plemena akita bola druhá svetová vojna. Všetci psi, okrem nemeckých ovčiakov, boli využívanie na výrobu kožušín pre vojakov. Po konci vojny sa potom niektoré akity dostali s vojakmi do Ameriky. Išlo predovšetkým o psov z Dewa línie, ktoré v sebe mali krv ovčiakov a mastifov. Japonsko a Amerika si vzájomne odmietli uznávať preukazy pôvodu a tým vzniklo rozdelenie chovu akít do rôznych samostatných plemien. Roku 1956 vznikol americký klub, ktorý americkú akitu uznal ako samostatné plemeno.
Správanie a temperament
Akita je veľmi oddané, ostražité, priateľské a dôstojné plemeno. K svojmu majiteľovi a celej jeho rodine veľmi rýchlo priľne a vyžaduje byť neustále v ich blízkosti. K deťom je milá a spoločenská, ale aj napriek tomu je vhodné mať ich spoločný kontakt pod dohľadom dospelej osoby. Počas socializácie je nutné ju zoznámiť so všetkým, čo je potrebné. Musí sa naučiť byť sama a trpezlivo vyčkávať vášho Pricehodu z práce. S ostatnými zvieratami vychádza dobre, ak s nimi vyrastá od malička. Psy bývajú dominantné, preto je potrebné to mať na pamäti a predchádzať tak psím šarvátkam. Fenky sú väčšinou pokojnejšie. Je výborným a ostražitým strážcom. Nikdy nešteká zbytočne, ale na prichádzajúce nebezpečenstvo upozorní. K cudzím ľuďom je rezervovaná a odmeraná, nikdy ale nie je agresívny. K výchove a výcviku je potreba pristupovať dôrazne a dôsledne, avšak za využitia pozitívnej motivácie. Ak sa budú len opakovať povely, tak to americkú akitu prestane čoskoro baviť. Je teda potrebné ju dobre motivovať (hračka, maškrtu).
Vzhľad
Americká akita je celkovo mohutné, harmonicky stavané plemeno s robustnou konštitúciou. Aj tu platí niekoľko dôležitých pomerov v rozmeroch tela. Kohútiková výška k dĺžke trupu je v pomere 9:10 u psov a 9:11 u sučiek. Hĺbka hrudníka je ½ kohútikovej výšky. Hlava je masívny a pri pohľade zhora má tvar tupého trojuholníka. Oči sú tmavo hnedé, pomerne malé a nevystupujúce. Uši trojuholníkového tvaru sú pevne vzpriamené a v pomere k hlave trochu menšej veľkosti. Krk je silný a svalnatý. Predné i zadné končatiny sú veľmi svalnaté a silné. Predné končatiny sú pri pohľade spredu rovné. Paspárky sa na zadných končatinách odstraňujú. Chvost je mohutný, dobre osrstený hrubú, rovnú a hustou srsťou. Poschodová srsť má silnú a jemnú podsadu, ktorá je hustá a kratšia ako krycia srsť. Tá je rovná, tvrdá a odstávajúce. Sfarbenie je jasné a žiarivé s dobre vyváženými znakmi. Môže sa vyskytovať lysina alebo maska. Farby sú možné všetkých odtieňov ako červená, žltá, biela, apod.
Starostlivosť a životné podmienky
Americká akita je plemeno, ktoré nutne potrebuje byť súčasťou svojej ľudskej svorky. Neustále si vyžaduje kontakt s majitelia, preto nie je vhodné, aby bola celé dni sama na záhrade alebo dokonca zatvorená v koterci. Je to veľmi aktívny pes, ktorého je potrebné správne motivovať k poslušnosti a dopriať mu dostatok práce a pohybu. Americká akita je pes vhodný pre kynologické športy - caniscrossing, ťahanie bremien, stráženie. Môžu byť tiež použitiu ako služobné či záchranárske psy. Niektorí sa môžu venovať aj canisterapii. Dôležitý je teda dostatok pohybu v prítomnosti pána, akita tak bude vďačná aj za dlhšie vychádzku do prírody. Ak sa rozhodnete s ňou absolvovať dlhšie túry, je možné ju zaobstarať vlastné batôžtek. Americká akita si po dlhšom tréningu a správnom návyku dokáže niesť až 1/3 vlastnej hmotnosti, zároveň dáva veľký pozor, aby si batôžtek nezničil. Srsť je veľmi hustá a je potrebné ju pravidelne vyčesávať. Predovšetkým v období pĺznutia. Vďaka tejto hustej srsti americká akita dobre znáša zimu.
Z ďalších odvetví pravidelnej starostlivosti je vhodné myslieť na odstraňovanie ospalek (bórovou vodou) a pravidelnú kontrolu uší a zubov. Akita nemáva s ušami a zubami žiadne ťažkosti, ale aj tak je pravidelné čistenie vhodné. Pazúriky sa vďaka veľkej hmotnosti akity obrusujú väčšinou samy. Je však vhodné pravidelne kontrolovať a zastrihávať piaty pazúrik, ktorý nie je v kontakte so zemou. Na všetky tieto procedúry je potreba akitu navykať už od útleho veku.
Zdravie
Aj keď na pravidelnú starostlivosť nie je americká akita moc náročná, zdravie celkovo ohrozuje niekoľko ochorení. Ako u každého iného veľkého plemena je aj u americkej akity riziko postihnutia pohybového aparátu, predovšetkým potom DKK a DLK. Je teda určite na mieste podávať pravidelne kĺbovú výživu a hlavne u šteniatok príliš nezaťažovať pohybový aparát, aby došlo k jeho správnemu vývinu. Ďalšie ochorenia postihujú oči. Jedným z nich je progresívna retinálna atrofia (PRA), kedy v oku odumierajú svetlocitlivé bunky a bohužiaľ toto ochorienej končí slepotou. Slepotou tiež môže skončiť zelený zákal, kedy dochádza k utláčaniu zrakového nervu - tu sa jedná o veľmi bolestivé ochorenie. Posledným neduhom očí je tzv. Mikroftalmia čiže syndróm malých očí. Prejavuje sa hlavne u šteniatok, kedy nevnímajú svetlo a majú zahmlené oči. Často ide toto ochorenie ruka v ruke so šedým zákalom. Posledné ochorenie, ktoré akity ohrozuje, je život ohrozujúce a veľmi akútne pretočenie žalúdka.
Kŕmenie
Ako už bolo spomenuté, americkej akity môžu mať predispozíciu k žalúdočnej torzii. Dôrazne teda doporučujeme rozdeliť dennú kŕmnu dávku aspoň na dve časti. Dôsledne tiež dodržujte kľudový režim hlavne po jedle. Do stravy je vhodné pridávať už spomínanou kĺbovú výživu, pridávať môžete podľa potreby aj doplnky stravy starajúce sa o zuby či vitamíny. Čo sa týka kŕmenia, je možné voliť medzi Barf alebo granulami. U Barf je potreba zabezpečiť, aby dávka bola plnohodnotná a obsahovala vyvážený pomer bielkovín, sacharidov a tukov. Nutný je tiež dostatočný príjem minerálnych látok a vitamínov, ku ktorému môžu dopomôcť rôzne doplnky stravy. Ak sa rozhodnete kŕmiť granulami, je potrebné zvoliť granule pre veľké plemená psov. Tá už obsahujú všetky potrebné zložky vo vyváženom pomere, vrátane prídavku kĺbovej výživy. Odporúčame voliť granule s vysokým obsahom mäsa a nízkym alebo žiadnym obsahom obilnín. Granule pre juniorov sa podávajú do 16-18 mesiacov veku, potom sa prechádza na granule pre dospelých psov.
Platobné metódy
