História
Americký kokeršpaniel patrí do veľkej rodiny španielov, teda loveckých sliediče psov. Svoj pôvod má v Amerike, kde vznikol šľachtením anglického kokeršpaniela. Už pred oficiálnym uznaním anglického kokeršpaniela ako samostatného plemena, boli kokri dovezené do Ameriky. Tunajšie chovatelia si u kokerov viac cenili vzhľadu než ich loveckých schopností. Časom tak došlo ku vzniku vzhľadovo a povahovo odlišných kokeršpanielov. Pôvodne boli obe plemená chované spoločne, ale americkí chovatelia aj napriek nevôľu anglických kynológov usilovali o rozdelení a samostatné uznanie oboch variantov. K oficiálnemu rozdeleniu oboch plemien došlo až v roku 1946. Dnes sa môžeme bežne stretnúť s oboma plemenami, ale je pravdou, že najväčší popularity sa americkému kokeršpanielovi dostáva v jeho domovine, zatiaľ čo v Európe sa častejšie stretneme s anglickým kokeršpanielom.Správanie a temperament
Ak hľadáte temperamentného, povahovo vyrovnaného spoločníka pre celú rodinu, je americký kokeršpaniel ideálnou voľbou. V porovnaní s anglickým kokeršpanielom je americký kokeršpaniel miernejší a poslušnejší. Ako by si bol vedomý svojej role spoločenského psa, chová sa v interiéri i vonku pokojnejšie, miernejšie a má aj menšie nároky na pohyb. Svoju inteligenciu a schopnosť rýchleho učenia pravdepodobne uplatní pri nácviku agility alebo iného psieho športu. Kým anglický koker je ako doma v lese, americký kokeršpaniel sa cíti lepšie vo výstavnom kruhu. Obe plemená nezaprú svoj spoločný pôvod, ale všeobecne sa dá povedať, že americký kokeršpaniel je viac spoločníkom, anglický koker je predovšetkým lovcom.Vzhľad
Americký kokeršpaniel sa podobá svojmu anglickému príbuznému, ale líšia sa predovšetkým inú stavbou tela a dĺžkou srsti a povahou. Papuľa amerického kokeršpaniela je kratší ako u jeho anglického bratranca. Horné pysky prekrývajú spodnú čeľusť. Tmavé oči okrúhleho tvaru majú láskavý výraz. Americký kokeršpaniel má dlhé, vysoko nasadené uši, ktoré bývajú nesené zvesené. Mierne klenutý krk je bez laloka a plynulo vystupuje z plecí. Trup je kompaktný s priestranným hrudníkom. Chvost je nasadený v predĺžení horná línia chrbta a býva nesený veselo. V krajinách, kde to zákon umožňuje, môže byť chvost kupírovaný. Končatiny sú silné, rovné a pokryté dobre vyvinutým svalstvom. Americký kokeršpaniel má jemnú, hodvábnu srsť, ktorá je doplnená kratšia podsadou. Na ušiach, hrudi, bruchu a zadnej strane končatín je srsť dlhá a dotvára typickú siluetu psa. Povolené farby sú čierna, čokoládovo hnedá, mahagónová, pečeňová, béžová, kombinácia dvoch alebo troch farieb vždy v spojitosti s bielou alebo čierna s pálením. Dospelý jedinec má výšku v kohútiku 34-39 cm a dosahuje priemernej hmotnosti 9-13 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Pretože má americký kokeršpaniel bohatú, dlhú a hustú srsť, býva u nás chovaný predovšetkým ako spoločník alebo výstavný pes. Najlepšie mu bude v byte alebo dome v spoločnosti jeho rodiny. Hoci to nie je žiadny pecivál, chová sa v interiéri pokojne a nemá vo zvyku ničiť zariadenie domácností. Novým veciam sa učia ľahko a rád a má prirodzenú túžbu potešiť svojho pána. Pravidelným cvičením alebo prevádzkovaním niektorého zo psích športov si vytvoríte pevný vzťah so psom, zamestnáte psie myseľ a zaistíte, že sa pes nezačne nudiť. Samozrejmosťou sú aj pravidelné prechádzky, ale v porovnaní s anglickým KOKR sa americký kokeršpaniel uspokojí s menšou dávkou pohybu.Už na prvý pohľad je každému jasné, že srsť amerického kokeršpaniela vyžaduje veľa starostlivosti. Aby srsť zostala krásne lesklá bez nečistôt a chuchvalcov, je nevyhnutné ju každodenne česať a pravidelne kúpať. Ku kúpeli by mali byť použité šampóny a prípravky určené pre psov. Chovatelia, ktorí nemajú výstavné ambície, môžu pravidelným strihom udržiavať srsť krátku a tým si starostlivosť o srsť podstatne uľahčiť. Zvýšená pozornosť by sa mala venovať aj kontrole uší a očí, aby sa včas odhalili prípadné infekcie a zápaly. Samozrejmosťou je pravidelná ústna hygiena a v prípade potreby skrátenia prerastených pazúrikov.