História
V Anglicku bola vždy silná lovecká tradícia. Potom čo sa veľmi znížili početné stavy jeleňov a vysokej zveri, bolo nutné nájsť novú korisť. Voľba padla na líšku. K honu na líšku potrebovali lovci svorku loveckých psov, ktorí by dokázali bežať vedľa koňa a nájdenia korisť mohli následne štvať na dlhé vzdialenosti. Na tento účel bolo spojením Bloodhound, greyhounda, foxteriéra a buldoga vytvorené nové plemeno. Anglický foxhound dokáže nielen sledovať pachovú stopu v teréne, ale zároveň vie pri love spolupracovať s ostatnými členmi svorky. Lov líšky bol výsadou šľachty a každý šľachtic si držal svoju vlastnú svorku foxhoundov. Podrobné plemennej knihy sú vedené od 18. storočia. Už v priebehu 18. storočia sa anglický foxhound dostal do Ameriky, kde z neho neskôr americkí chovatelia vyšľachtili vlastnú verziu psa, ktorého dnes poznáme ako amerického foxhounda.Správanie a temperament
Anglický foxhound má silné lovecké pudy, ktorých sa ani v bežnom živote nedokáže zbaviť. S inými zvieratami okrem psov vychádza veľmi zle, pretože v nich vidia korisť a má tendencia je loviť. Jeho úlohou a zároveň vášňou je štvanice. Dokáže neúnavne behať na veľké vzdialenosti a v spolupráci s ostatnými psami vo svorke chytené zviera uštvať. Preto by mal byť vo voľnom priestore vždy na vodítku. Anglický foxhound je nenásilný, ale veľmi nezávislý pes. Je zvyknutý sa samostatne rozhodovať a niekedy býva veľa tvrdohlavý. Foxhound rád, veľa a nahlas šteká. Na všetko, vrátane novo prichádzajúcich, upozorní hlasným štekotom, čo z neho robí dobrého strážcu. Anglický foxhound je energický pes, ktorý nie je vhodný pre každého. Potrebuje majiteľa, ktorý si uvedomuje jeho špecifiká a dokáže psa viesť správnym spôsobom. Najviac chovateľov tohto plemena nájdeme v krajine jeho pôvodu, kde sa stále teší veľkej obľube.Vzhľad
Veľký, mrštný pes, ktorý vyniká svojou rýchlosťou a vytrvalosťou. Dlhé, svalnaté nohy umožňujú anglickému foxhound vytrvalý beh pozdĺž koňa. Hlava je pomerovo vyvážená ke zvyšku tela. Stredne veľké oči majú živý, bystrý výraz. Uši anglického foxhounda sú vysoko nasadené a bývajú nesené zvesené pozdĺž hlavy. Foxhound má hlboký hrudník s dobre klenutými rebrami. Vysoko nasadený chvost býva nesený veselo. Foxhound má na celom tele dobre vyvinuté svaly, ktoré mu umožňujú rýchly a pružný pohyb. Krátka, veľmi hustá srsť poskytuje výbornú ochranu pred nepriazni počasia. Častým sfarbením je trikolóra, ale povolené sú všetky farby a odznaky obvyklé u duričov. Anglický foxhound má výšku v kohútiku 58-64 cm a v dospelosti dosahuje váhy 25-35 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Anglický foxhound je svorkovým psom, ktorý vyhľadáva spoločnosť iných psov a rád žije vo svorke s inými psami. Pokiaľ je chovaný sám, môže sa začať nudiť a svoju nudu často prejavuje deštruktívnym správaním. Do mesta sa vyslovene nehodí, pretože aj v interiéri zostáva veľa aktívny. Najlepšie mu bude na vidieku v dome s veľkou oplotenou záhradou. Anglický foxhound má veľkú potrebu pohybu. Vo voľnosti by mal byť vždy na vodítku, pretože jeho lovecké inštinkty sú veľmi silné. Je to pes primárne určený pre lovca, ale môže byť chovaný aj v rodinách s veľmi aktívnym životným štýlom. Každý deň potrebuje zamestnať a je skvelým spoločníkom pre bežcov alebo cyklistov, ale vždy je nutné dávať pozor, aby sa pes nepustil niekam za korisťou. Anglický foxhound potrebuje rozhodného majiteľa, ktorý mu od malička zaistí konzistentné výcvik poslušnosti.Starostlivosť o srsť je veľmi nenáročná a zahŕňa pravidelné odstraňovanie uvoľnenej srsti pomocou gumovej rukavice. Kúpanie nie je nutné a vykonáva sa iba v prípade potreby. Raz týždenne by sa mala uskutočniť kontrola očí a uší, aby sa včas odhalili prípadné zápaly. Ďalej sa odporúča pravidelná ústna hygiena, aby sa odstránil zubný povlak a zubný kameň a nedochádzalo k zápachu z úst zvieraťa. Pokiaľ nemá pes prirodzenú možnosť si obrúsiť pazúry na tvrdom povrchu, vykonáva sa v prípade potreby ich skrátenie.