Zdravím vás ľudkovia zo svojej cesty naprieč Európou. Tento týždeň bol v znamení Talianska. Nikdy pred tým som tam nebol, takže som vôbec netušil, čo všetko ma bude čakať a na čo sa môžem tešiť. A viete čo vám poviem? Bola to zase pekná psina!
Dlhší prejazd zo Slovinska do Talianska som uvítal, pretože som si mohol v aute natiahnuť labky a zdriemnuť si. Ale akonáhle sme prichádzali do talianskych hôr, bol som hneď v pozore a sledoval som zo zadného okienka krásnu prírodu. Páni, tak toto sú tie Dolomity, o ktorých páničkovia toľko básnili. Po ceste do kempu sme zastavili v najmalebnejšom údolí, ktoré som snáď kedy videl: Val di Funes. Všetci sme sa pokochali tou nádherou a hurá do kempu na večeru, už som mal pekne veľký hlad.
Ráno som sa po prebudení ešte chvíľu vyvaľoval na slniečku a čakal ako sa páničkovia naraňajkujú, aby sme mohli vyraziť. Dnes sme mali v pláne poriadny trek v horách. Cesta viedla do veľkého kopca, ale to mi vôbec nevadilo, bol som veľmi rád, že som mohol behať na voľno. Všade okolo nás bol sneh, ktorý ma pekne chladil na labkách. Hore sme si dali desiatu...ehm...tedy páničkovia si dali desiatu a ja od nich vylúdil kúsok syra. Áno, lúdenie to mi ide. Stačí urobiť smutné oči a tváriť sa, že som neviniatko a väčšinou to vyjde a dostanem od pánov nejakú dobrotu. Cesta dole nám rýchlo utiekla a ešte ten istý deň sme prišli do kempu, ktorý bol u krásneho jazera Kalteret See. Večer sme išli preskúmať okolie a výhľady na vinice a okolité hory boli parádne.
Celý tento týždeň sa niesol v znamení jazier. Pretože nasledujúci deň sme mali namierené k ľadovcovému jazeru Lago di Garda a dva dni sme tiež stanovali pri jazere Lecco.
Lago di Garda je vraj najznámejšie a najnavštevovanejšie talianske jazero. Akonáhle sme k nemu prišli, pochopil som, prečo tomu tak je. Je nádherné a hlavne je obrovské! Na prvý pohľad sa mi zdalo, že je to more. Vlny boli také veľké, že som mal zo začiatku trochu strach sa k jazeru len priblížiť. Viete, ja mám z vody hrozný strach. Zvládnem sa napiť, namočiť si labky, ale musí so mnou vždy byť páníček alebo panička. To už sa toľko nebojím.
Aby sme si mohli jazero prehliadnuť pekne z výšky, vyšliapli sme si opäť jeden veľký kopec. Musel som dokonca prejsť aj skalným tunelom. Ty brďo! Nebol síce moc dlhý a boli v ňom aj svetlá, ale aj tak to bolo pekné vzrúšo! Po ceste späť sme si ľahli do trávy, vyhrievali sa na slniečku a všetci traja zaspali. Večer, keď vietor utíchol, som sa po večeri zvalil k stanu a pozoroval už pokojnú jazernú hladinu. Bol to príma deň.
Navštívili sme tiež druhé najväčšie mesto Talianska, Miláno. V ten deň bolo celkom horúco, ale ja som mal na sebe postroj, ktorý má v sebe kapsičku na studenú vodu a tá ma krásne chladila. V meste som stretol veľa ostrých havkáčov, ktorí poriadne štekali (taliansky temperament určite nezaprú) a videl som aj veľa krásnych sučiek. Áno, áno, Miláno sa mi veľmi páčilo.
Tým ale moje putovanie v Taliansku nekončí. Teraz som práve na ceste do národného parku Grand Paradiso, kde si určite zase pekne pretiahnem labky. O tom vám ale napíšem budúci týždeň, dobre?
Pac a pusu. Váš Baddy!
Platobné metódy
