Krásny deň vám prajem priatelia. Ja som dnes skoro celý deň ťapkal v nádhernom prístavnom meste Bergen, ktoré je druhým najväčším mestom v Nórsku. Počasie sa nám vydarilo parádne, svietilo slniečko a chvíľami som si myslel, že som niekde na juhu Portugalska a nie v Nórsku. Na severe sa mi veľmi páči, všade je veľa krásnej nedotknutej prírody a aj v tých mestách to vyzerá, tak čisto a pokojne.
Ale musím sa vám hneď pochváliť mojím najväčším zážitkom z tohto týždňa. Zvládol som takmer dvojhodinový trek na stolovú horu zvanú Preikestolen. Bolo to parádne, teda až na tie davy ľudí, ktorí sa tiež vydali na vrchol. Cesta to bola celkom náročná, stúpalo sa po vysokých kameňoch, ktoré vytvárali prírodné schodisko a keďže bolo všade veľa ľudí, psov aj detí, musel som dávať pozor, kam šliapem. Keď som sa dostal až na samotný vrchol, nemohol som uveriť svojim očiam. Výhľad na okolité fjordy a západ slnka je vám odmenou za výšľap.
My sme sa rozhodli, že si so sebou vezmeme stan a na vrchole prenocujeme, aby sme ráno mohli pozorovať východ slnka. Chvíľu nám trvalo, kým sme našli vhodné miesto ku stanovaniu, pretože všetky rovná miesta boli podmáčané, ale nakoniec sa zadarilo.
Stan sme postavili (síce v miernom kopčeku) a len tak tak sme stihli zaliezť a schovať sa pred začínajúcim dažďom. Celú noc fúkal taký silný vietor, že som mal chvíľami pocit, že nám náš stan odfúkne. Našťastie všetko dobre dopadlo a stan vydržal. Len ten východ slnka nám bohužiaľ nevyšiel, pretože ráno stále pršalo.
Cesta dole z vrcholku mi utiekla ako voda a ja som si hovoril, aké nádherné miesto som opäť navštívil. Ak sa niekto z vás chystá do Nórska a máte radi prírodu, Preikestolen vám určite odporúčam všetkými štyrmi labkami.
Niekedy som ale aj na miestach, ktoré nie sú vôbec známe a my ich objavíme náhodou. Väčšinou to býva, keď hľadáme nejaké vhodné miesto na prespanie. Spomínam si na jedno krásne miestečko hneď pri rieke. Zaparkovali sme auto a vydali sa na menší prieskum.
Nakoniec sme došli k brehu rieky, kde sa pán dokonca aj okúpal, čo vôbec nechápem, pretože tá voda bola šialene studená. Brrr, ja by som do nej teda nevliezol. Ale ochutnal som ju a bola to zatiaľ najlepšia voda, ktorú som kedy pil.
Na wild campingu mám rád to, že nikdy vopred neviem, kde budeme spať a hlavne, že sme úplne sami. Niekedy len tak ležím v lese a počúvam všetky tie zvuky, ktoré sa rozliehajú okolo mňa a neželal by som si byť nikde inde na svete. Som veľmi rád v prírode, obzvlášť v tak nádhernom, ako je tá severská.
Zabudol som vám napísať, aké výborné tu majú čučoriedky a maliny! Najskôr som nechápal, čo to páničkovia robia a čo z toho kríku jedia, ale akonáhle mi to ukázali, pochopil som a začal som si sám zbierať čučoriedky do papuľky. To je dobrota.
V Nórsku nás čaká ešte množstvo dobrodružstiev. Práve som na ceste do jedného národného parku, v ktorom sa chystáme podniknúť ďalší trek. To už sa veľmi teším, ako si zase pretiahnem labky.