Ahoj všetkým, hlásim sa zo svojho Eurotripu. Mám za sebou prvý týždeň na ceste a musím uznať, že sa mi to zatiaľ veľmi pozdáva. V aute mám svoj pelech, mám pohodu a môžem si občas zdriemnuť. Prvou našou zastávkou bola krásna horská dedinka Königsee v Nemecku. Po trojhodinovej ceste v aute sme si už všetci potrebovali pretiahnuť labky, preto sme sa hneď po príchode vydali k horskému jazeru. To vám bola nádhera. 
Páničkovia mi síce hovorili, že budeme spať v kempoch, ale ja som si to veľmi nedokázal predstaviť. Teraz už áno a musím povedať, že spanie v kempe sa mi veľmi páči. Kemp je totiž oveľa väčší ako náš byt, hlavne som stále vonku a to ja mám veľmi rád. Večer spím s páníčkami v búde, ktorému hovoria stan. Vojdeme sa tam všetci traja aj s mojím pelechom. Doma k nim do postele nemôžem, tak si to tu pekne užívam. Ráno búdu zase zložíme, naskočíme do auta a ideme ďalej.
Po ceste do Rakúska sme ešte navštívili a prešli si historické centrum mesta Berchtesgaden, cvakli pár fotiek (to viete, pózovanie to je moje) a hurá do Hallstattu. V kempe nás privítal nie moc prívetivý chlapík, ktorý vyzeral, že sa moc dobre nevyspal alebo že nemá veľmi rád ľudí. Za to pre psíkov mal slabosť, alebo aspoň pre mňa mal. Dostal som od neho na privítanie celú konzervu mäsa, mňam!
U Hallstattského jazera som už raz bol, takže to tu poznám ale aj napriek tomu, je tu veľa neznámych miest, ktoré musím očuchať a hlavne označkovať. Nie vždy mám pri značkovaní súkromie. Niekedy sa mi stane, že hodím bobek na námestie alebo pred davom turistov, pre ktorých sa v zápätí stávam najzaujímavejšou atrakciou, achjoo. Viete, čo tiež nechápem? Prečo páničkovia zbierajú moje hovienka? Na čo ich potrebujú? To sú psie problémy, všakže? Späť k môjmu výletovaniu.
Do Triglavského národného parku prichádzame síce za dažďa, ale nám to nevadí a ideme sa porozhliadnuť po okolí. Kúsok od nášho kempu tečie priezračná horská rieka Soča. Tak nádhernú tyrkysovú vodu som snáď ešte nikdy nevidel. Samozrejme som ju musel hneď ochutnať a tak sa horská voda stala mojím najobľúbenejším drinkom. Je to dobrota.
Druhý deň sa už prebúdzame do slnečného rána. Zblajznem rýchlo raňajky, pretiahnem sa a netrpezlivo čakám, čo sa dnes bude diať, aké dobrodružstvo si tí moji páničkovia na mňa zase vymyslia. Vodopád! Vyrážame k vodopádu, jupí. Po ceste prechádzame veľa lanových mostov na ktorých ma to veľmi baví a najradšej po nich chodím sám. Páničkovia už moje nadšenie toľko nezdieľajú, stále na mňa volajú a chcú aby som chodil pri nohe. Som ale rád, že celú cestu k vodopádu môžem behať na voľno a nemusím byť na vodítku.
Cesta k vodopádu nám zabrala skoro celý deň. V kempe dostávam poriadnu porciu večere a zvalím sa do pelechu. Dnešok sa mi veľmi páčil... dobrú...
Ráno sa prebúdzam oddýchnutý a plný energie. Vrtím nedočkavo chvostíkom, dnes ideme do Ľubľane. V meste je toľko nových pachov, že niekedy neviem, kam skôr strčiť ňufák. Som preto rád, že ma páničkovia držia na vodítku, pretože ja by som sa určite v meste stratil. Najviac sa mi páčil Ľubľanský hrad, z ktorého som mal parádny výhľad a nesmiem zabudnúť na jednu fenečku, ktorá na mňa vrtela chvostíkom... tá sa mi páčila moc.
Poslednou našou zastávkou vo Slovinsku bolo jazero Bled, ktoré je hneď vedľa kempu, kde sme prespali. Ráno sme si ešte vyšli na prechádzku okolo jazera, nahriali sa na slniečku a teraz už hurá do Talianska. Ale o tom zase nabudúce.
Pac a pusu váš Baddy: -)
Platobné metódy
