Pretiahnuť predné labky... ták ... teraz zadné labky... a môžeme začať. Priatelia, krásny deň vám prajem, ako sa máte? Tešíte sa na ďalšie rozprávanie z mojej psej cesty? Hneď na začiatok vám prezradím, že som tento týždeň vyliezol na piesočnú dunu, to bolo teda niečo!
Ale pekne po poriadku, najprv som bol opäť v horách. Poviem vám, že som sa do hôr tešil, ako malé šteňa. Mesto mi nevadí, všade je veľa zaujímavých pachov a pekných sučiek, ale hory sú hory. Mám rád prírodu a horské potôčiky, ale to vy už isto viete.
Navštívil som národný park Los Picos de Europa a hneď prvý deň sme vyrazili s páničkami na trek, aby sme si všetci pekne pretiahli labky. Hneď na začiatku cesty som si mohol z blízka prezrieť horské kozy. Vôbec som sa ich nebál a to ich bolo požehnane! Pokračoval som ďalej po chodníku, ktorá bola vytesaná v skale. Všade okolo mňa boli hory, ktoré ale neboli veľmi dobre vidieť, pretože ten deň bola celkom hmla a chvíľami aj mrholilo. To mi vôbec nevadilo, pretože mi aspoň nebolo horúco.
Druhý deň sme sa vydali ku krásnym horským jazerám. Všade spokojne ležali kravičky a dokonca ich pár vyrazilo aj po ceste. U jazierka som dokonca prešiel okolo obrovského býka. Trochu som pridal do kroku, pretože s týmto krásavcom by som sa do sporu dostať nechcel. Na chvíľu som si ešte zdriemol v chládku pri skalke a šup do auta.
Opúšťame hory a ešte predtým, než opustíme aj Španielsko, zastavíme sa v kempe v mestečku Mundaca. Bohužiaľ v ten deň nám počasie neprialo. Celý deň pršalo a tak som skoro celý deň odpočíval v kempe. Tešil som sa, že sa prebehnem na pláži, ale nedalo sa nič robiť.
Našťastie, hneď ako sme prišli do Francúzska, počasie sa umúdrilo a vyšlo nám slniečko. Chvílami až príliš, ale piesočná duna o ktorej som vám písal už na začiatku, je hneď pri oceáne, takže som sa príjemne schladil. Už som ostrieľaný pes a oceánu sa vôbec nebojím. Možno málinko ešte áno. No dobre, bojím sa stále, ale keď idú so mnou páničkovia, tak toľko nie.
Kemp sme mali priamo u duny, takže hneď po večeri sme sa rozhodli, že si to vyšliapneme pekne na hore. Už skoro zapadalo slniečko, takže nebolo také teplo a piesok bol príjemne studený. Ja som ale hore šliapal po schodoch, ktoré boli na dune položené. Zrazu sa okolo mne rozprestrel nádherný výhľad. Na jednej strane som videl borovicový les, ktorý snáď nikde nekončil a na druhej strane bol západ slnka nad oceánom. Zakaždým, keď som na tak nádhernom mieste si hovorím, že už snáď nič krajšie byť nemôže. Pobehoval som radostne medzi páníčkami a skotačil som v piesku. Občas mi nejaké to zrnko uviazlo medzi zubami a to potom pekne škrípalo, ale ja som bol veľmi spokojný. Vlastne som spokojný stále. Niekedy si želám, aby tento náš spoločný výlet nikdy neskončil a ja mohol objavovať stále nové a nové miesta.
Vo Francúzsku ma toho ale čaká ešte veľa. Práve odpočívam v jednom kempe kúsok od krásneho historického mestečka Saint Emilion, ktoré som dnes navštívil. Obdivoval som pekné domčeky a skoro by som aj dostal chuť na to dobré víno, ktoré tu predávajú. Ale ja mám najradšej horskú vodu.
Tak ja si idem dať večeru a potom si pôjdem zdriemnuť. Takže dobrú noc a teším sa na vás budúci týždeň.
Platobné metódy
