Zdravím všetkých, ktorí sledujú moju cestu naprieč Európou. Dnes vám napíšem súhrn môjho týždňa, kedy som navštívil ako Taliansko, tak i Francúzsko. V Taliansku som najprv navštívil krásne Dolomity, o ktorých som vám písal v minulom článku. Ďalej som pokračoval k jazerám Lago di Garda a Lago di Lecco a navštívil som aj druhé najväčšie mesto Miláno. Toto všetko bolo veľmi super, ale ja som sa najviac tešil až budem stanovať v horách, presnejšie povedané v národnom parku Gran Paradiso. Pretože páničkovia mi povedali, že nebudeme spať v žiadnom kempe, ale našu búdu si vezmeme so sebou a budeme spať vo voľnej prírode. Nemohol som sa dočkať.
Autom sme vyrazili, čo to šlo a náš trek sme začínali už vo 1200 m.n.m. Stúpali sme do strmého kopca, ale mne to nevadilo. Už sa mi pomaly začínajú robiť svalíky a moje labky už pekne zosilneli. Po ceste som sa mohol napiť z potôčikov, ktoré tiekli naprieč cestou a mohol som pozorovať veľa zvierat. Videl som dokonca aj kamzíka a svišťa. Najviac ma ale zaujímali jašterice, chcel som ich všetky chytiť, ale ani raz sa mi to nepodarilo. Sú moc rýchle, mrchy jedny. Keď sme došli asi po hodine a pol do cieľa, bolo ešte skoro popoludní a tak som sa vydal preskúmať okolie. Našu búdu sme postavili vedľa veľkej skaly v malebnom údolí, ktorým pretekala rieka. Výhľad som mal na vrcholy hôr a keď zapadalo slnko, to vám bola nádhera. Večer sa už ochladilo, tak sme si dali rýchlu véču a zavŕtali sme sa do spacákov. Spacák mám svoj vlastný, aby mi bolo teplúčko a musím povedať, že sa mi v ňom spí veľmi dobre. Ráno sme sa pretiahli a vyrazili sme smerom späť k autu. Na posledných pár metroch sme uvideli ceduľu, na ktorej bolo napísané, že do parku nesmú psy. Tak to sme teda mali šťastie, že sme nestretli žiadneho strážca parku. Týmto trekom sme zakončili naše putovanie Talianskom a teraz hurá do Francúzska.
Prvou našou zastávkou bolo francúzske hory smerom k mestu Embrun. Kemp sa mi tam veľmi páčil, pretože v ňom skoro nikto nebol (ako vo väčšine kempov, ktorými prechádzam) a ja ho tak mohol mať takmer celý pre seba. A navyše pani na recepcii mala rada psíky a nechala ma tam spať zadarmo. Určite som na nej urobil dojem.
Ráno sme sa ešte vydali na obchôdzku po mestečku a vyrážame smer Porvance, ktorá je vraj známa tým, že sú všade levanduľové polia. Ja som zatiaľ videl len pole s vlčím makom. Ale aj tak to bola pekná podívaná. Bolo to úplne niečo iné ako hory, ale Provance sa mi tiež veľmi páčila.
Prvé dve dedinky, ktoré som navštívil, boli - Gordes a Rousilon. V Rousilonu som obdivoval krásne okrové skaly a všetky domy sfarbené do tej istej farby. V Gordes som si užíval krásnu vyhliadku na celé mesto postavené na skale. Večer som sa už tešil do pelechu a premýšľal som o tom, aký asi bude Avignon, do ktorého som sa nasledujúci deň chystal.
v Avignone som ťapkal pozdĺž mosta, ktorý končil v polovici rieky. To mi prišlo trochu divné, tí ľudia ho asi zabudli dostavať? Potom som išiel na námestie, kde bol veľký palác a veľký kostol. V meste sa mi veľmi páčilo, ale potom som išiel ešte inam. Z parkoviska sme išlin ešte kúsok lesom a potom som uvidel ten najväčší most vo svojom živote. Páničkovia mi povedali, že sa volá Pont du Gard a nie je to most, ale akvadukt. Deň sme zakončili v kempe, ktorý bol plný mačičiek. To bolo ale vzrúšo.
A práve dnes som mal ďalšie svoje "prvýkrát" vo svojom živote. Som v Saint Marie de la Mer a videl som tu prvýkrát more. Tá voda nie je vôbec tak dobrá, ako horské potôčiky. Je totiž slaná, fujky. To mi vôbec nechutilo.
Vo Francúzsku ešte pár dní zostaneme a potom sa presunieme do Španielska, to sa teším. Tak ja vám zase napíšem za týždeň, čo všetko sa mi prihodilo a som zažil, áno?
Pac a pusu. Váš Baddy.
Platobné metódy
