Naposledy vás pozdravujem priatelia z mojej cesty. Musím povedať, že to utieklo, ako voda. Príde mi to ako včera, kedy som pozoroval pánov, ako balia veľa vecí do auta a hovoril som si, kam to zase idú a kde asi budem ja. Ani vo sne by ma nenapadlo, že ma vezmú so sebou a že prežijem toľko psieho dobrodružstva.
Užil som si to parádne a som si istý, že na ďalšiu dobrodružnú cestu pôjdem zase s nimi. Bol som totiž veľmi dobrý pes, počúval som (skoro) na slovo a keď nepočítam tých pár nočných útekov zo stanu, kedy som naháňal po kempoch mačičky, nemôžu si páničkovia na mňa vôbec sťažovať. Čo myslíte?
Ale ešte než sa s vami rozlúčim, rád by som vám ešte naposledy opísal môj týždeň, ktorý som začal plavbou zo Švédska do Nemecka. V Nórsku som na pár trajektoch síce bol, ale to boli krátke prejazdy medzi fjordmi, ktoré trvali maximálne 15 minút. A teraz na mňa čakala šesťhodinová plavba loďou v kajute! Áno, mal som svoju kajutu, pretože sa hafani nemôžu voľne potulovať na lodi. Môžu chodiť len z kajuty na palubu, kde bol piesok a pekný brezový kmeň k značkovaniu.
Zo Švédska sme vyplávali skoro ráno, takže som mohol pozorovať krásny východ slnka. A aj keď som z plavby mal zo začiatku trochu obavy, nakoniec mi to príjemne utieklo. Najviac sa mi páčilo na palube, kde príjemne fúkal morský vetrík. Škandinávia sa mi veľmi páčila a dúfam že sa tam ešte niekedy vrátim.
Len čo sme priplávali do Nemecka, cítil som hneď teplejší vzduch. Pokračovali sme ešte do národného parku Jasmunt. Príjemnou prechádzkou sme došli k nádherným bielym útesom, ktoré ja mám veľmi rád a vy to už dávno viete. Všade bolo veľa ľudí, ale to nám nevadilo, pretože my sme sa kochali krásnym výhľadom. Večer sme nocovali v kempe, ku ktorému viedla "off roadová" cesta a preto som bol rád, keď sme došli na miesto. Len tých komárov by mohlo byť o niečo menej, sú pekne otravné.
Celým Poľskom nás sprevádzalo aprílové počasie. Chvíľu bolo slniečko, potom dážď a v noci väčšinou prišla pekná búrka. Pred road tripom som sa doma búrky bál, ale teraz už som pekne ostrieľaný cestovateľ a dobrodruh, a tak sa búrky už vôbec nebojím.
Posledným veľkým mestom, v ktorom sme sa zastavili, bol Krakow. Ťapkal som spokojne uličkami starého mesta, ktoré mi chvíľami pripadali, ako tie naše pražské. Každučký kút som musel samozrejme očuchat a riadne označkovať, bez toho by to nešlo. Občas som na chodníku našiel aj nejakú dobrotu. Páničkovia bohužiaľ moje nadšenie z nájdeného "občerstvenia" nezdieľali. Z Krakowa mierime do neďalekého kempu, v ktorom naposledy rozrobíme náš prenosný prístrešok.
Zajtra totiž už mierime za babičkou na Slovensko a budeme spať v chate. Teda za predpokladu, že nás do nej babička pustí, pretože po tých troch mesiacoch pod stanom, už nie sme tak úplne čerství.
Týmto sa s vami lúčim priatelia. Dúfam, že ste si moje cestovanie užili aspoň z polovice tak, ako ja. Som si istý, že na moje putovanie Európou budem ešte dlho spomínať. Majte sa krásne a pozdravujte odo mňa všetky vaše chlpáče. Váš Baddy.
Platobné metódy
