História
Bernský salašnícky pes pochádza zo švajčiarskeho kantónu Bern, odkiaľ tiež dostal svoje meno. Pôvodne bol alpskými pastieri využívaný ako univerzálny farmársky pes, ktorý slúžil nielen na stráženie stád s majetku, ale aj k ťahanie bremien. O presnom pôvode plemena nič nevieme, ale predpokladá sa, že bernský salašnícky pes vznikol krížením miestnych psov s Molos alebo mastifmi, ktorí sa sem dostali spoločne s Rimanmi už v prvom storočí pred naším letopočtom. Berňáčik tak žije na švajčiarskych farmách viac ako 2000 rokov. Koncom 19. storočia sa miestne chovatelia začali viac zaujímať o chov a zachovanie svojich národných plemien a väčšej pozornosti sa tak dostalo aj miestnym horským psom. Prvý chovateľský klub plemena bol založený v roku 1907 a v tej dobe bol tiež spísaný plemenný štandard. Po prvej svetovej vojne sa bernský salašnícky pes začal rozširovať aj do iných európskych krajín a potom aj do Ameriky. Druhá svetová vojna bola pre chov psov veľkú ranou a nejedno plemeno sa ocitlo na pokraji vyhynutia. Tiež bernský salašnícky pes vtedy prežíval najhoršie obdobie vo svojej histórii. Po skončení vojny sa však chov podarilo úspešne obnoviť a početné stavy chovných jedincov sa začali opäť navyšovať.Správanie a temperament
Bernský salašnícky pes je obľúbený pre svoju pokojnú povahu a pozitívny vzťah k životu. Tento veľký pes je vždy dobre naladený a pre svojho pána by urobil čokoľvek. Pretože je prirodzene poslušný, vnímavý a inteligentný, nie je problém ho vycvičiť. Berňáčik má \"mäkkú\" osobnosť a výcvik musí byť vedený za pozitívny motivácie a odmien. Cenenou vlastnosťou je jeho vynikajúci vzťah k deťom. Tiež voči ostatným psom a iným zvieratám je berňáčik bezkonfliktné a vychádza s nimi dobre.Vzhľad
Bernský salašnícky pes je všeobecne dobre známy veľký pes s dlhou srsťou. Silná hlava s výrazným stopom pomerovo zodpovedá zvyšku tela. Tmavo hnedé oči mandľového tvaru majú dobre priliehajúce viečka. Stredne veľké, trojuholníkové uši sú nasadené vysoko po stranách hlavy. Silný, sValné krk je stredne dlhý. Kompaktný trup je silný a pevný s dobre vyvinutými svalmi. Končatiny sú silné a rovné s pevnými kosťami. Huňatý chvost dosahuje minimálne po päty. Bernský salašnícky pes má dlhú, hustú vlnitú, mierne zvlnenú srsť. Farba srsti je temne čierna s hnedočerveným pálením a bielymi znakmi. Dospelý jedinec má výšku v kohútiku 58-70 cm a dosahuje priemernú hmotnosť 30-55 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Bernský salašnícky pes je svojím založením outdoorový pes a najvhodnejším prostredím pre neho bude život v rodinnom domčeku niekde na vidieku alebo v malom meste. Je to pes veľmi viazaný na svoju rodinu a potrebuje s ňou byť v úzkom kontakte. Samotou veľmi trpí a trpí. Najšťastnejší je, ak sa môže zúčastňovať na všetkých rodinných aktivít. Bernský salašnícky pes patrí medzi plemená s pomalým duševným zrením a vo svojom správaní zostáva dlho šteňací. Rovnako ako psy iných plemien, potrebuje aj berňáčik včasnú socializácii, aby z neho bol pokojný a vyrovnaný jedinec, zvyknutý na všetky bežné životné situácie. Bernský salašnícky pes je veľmi odolný voči chladu a priamo miluje hry v snehu. Naopak horúco znáša zle a v lete je nutné nevystavovať ho príliš dlho slnečným lúčom a pobyt na slnku skrátiť na minimum.Zhruba do dvoch rokov veku by pes nemal byť preťažovaný, pretože až do tej doby je pohybový aparát vo vývine a mohlo by dôjsť k jeho poškodeniu. Dlhá, huňatá srsť potrebuje pravidelne kefovať, aby sa odstránili uvoľnené chlpy. Bernský salašnícky pes dvakrát ročne silno lenivá a v období pĺznutia je nutné česať psa denne. To je však takmer jediná starostlivosť, ktorú srsť vyžaduje. Kúpanie nebýva nutné a vykonáva sa iba v prípade potreby. Vodu všeobecne berňáčik moc nevyhľadáva a nepatrí medzi dobré plavcov.
Zdravie
Bernský salašnícky pes patrí medzi krátkoveké plemená a v porovnaní s inými psami rovnakej veľkosti má kratšiu priemernú dobu dožitia. Tiež problémy s pohybovým aparátom sa u tohto plemena vyskytujú už v pomerne ranom veku. Medzi typické problémy patrí dysplázia bedrového kĺbu, osteochondritídy, artritída alebo poruchy krížového väzu. Tiež rôzne druhy rakoviny sa u bernského salašníckeho psa vyskytujú omnoho častejšie ako u psov iných plemien a patrí medzi hlavné príčiny úmrtí.Kŕmenie
Bernský salašnícky pes, rovnako ako ostatné veľké plemená, rastie veľmi rýchlo vo veku 4-7 mesiacov, čo spôsobuje náchylnosť k ochorení pohybového ústrojenstva alebo zlému vývinu kostí. Šteňatá preto potrebujú vysoko kvalitné, nízkokalorické krmivo, ktoré zabráni ich príliš rýchlemu rastu. Ideálny je pomer 22-24 percent bielkovín a 12-15 percent tuku. Kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do viacerých denných jedál. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí na úrovni aktivity psa.
Platobné metódy
