CCD - Kognitívne dysfunkcie u psov

CCD (Cognitive Canine Dysfunction), teda kognitívna dysfunkcia (inak známa tiež ako Alzheimerova choroba alebo senilná demencia), je porucha správania spôsobená zmenou mozgových funkcií. K tomu dochádza počas starnutia, a to v určitých častiach mozgu, na ktorých sa ukladajú tzv. Senilné plaky. Tieto plaky sa skladajú z bielkovín a sú, spolu s ďalšími v organizme, príčinou porúch kognitívnych funkcií psa.

Medzi kognitívne funkcie môžeme zaradiť procesy vnímania, poznávanie, orientáciu v priestore, pamäť, učenie sa, schopnosť rozhodovania sa, sociálnej interakcie alebo čistotnosť. Narušenie týchto schopností sa nazýva CCD.

Ako som už uviedla, ide o poruchy správania u psov v seniorskom veku. Najčastejšie ho možno spozorovať, keď sa pes úplne zmätene pohybuje v inak známom prostredí. Môže blúdiť aj v jedinej miestnosti. Dostane sa pod stôl, za lampu alebo do rohu miestnosti a nebude schopný sa sám z tohto miesta dostať, môže sa hlavou oprieť do steny a tlačiť alebo bude zmätene chodiť v kruhu. Pes s CCD tiež často stráca návyky, ktoré inak vždy mal, medzi také môže patriť strata reakcie na základné povely, kakanie a močenie doma aj keď ste práve prišli z prechádzky, stúpanie si do misky s jedlom či vodou. Pes nemusí prejavovať radosť z obľúbenej hračky, nereaguje na známe ľudí či zvieratá. Aj predtým veľmi priateľský pes môže byť veľmi letargický, niekedy aj agresívny, neprejavuje radosť z pohladenia alebo vášho návratu domov, trpí úzkostnými stavmi, ak odídete do práce. Mení sa aj aktivita, ktorá klesá, obracia sa denný rytmus - pes počas dňa nepravidelne pospáva a v noci je aktívny. Chodí po byte, šteká alebo vyje, je zmätený a nepokojný. Správanie psa sa môže skokovo zlepšiť pri veľkom prílive podnetov, čo môže byť napríklad prechádzka, kde stretnete viac psov, ktorí sa hrajú, je tu aj viac známych ľudí a pes sa zapojí do spoločnej hry. Po príchode z prechádzky sa pes razom zmení, je dezorientovaný, unavený, nemá záujem o nič a o nikoho.   

CCD môže mať príznaky ako je úbytok alebo strata zraku, úbytok alebo strata sluchu, ortopedické problémy, endokrinné problémy s obličkami, srdcom alebo štítnou žľazou a pod. Tieto príznaky sa môžu prejavovať už od 10 rokov veku.

Ak nie ste zverolekár, spoznať CCD môžete iba pozorovaním zmien v správaní. Pes môže prejavovať jednu alebo viac z vyššie uvedených porúch, pes bude nezvyčajne odťažitý alebo naopak veľmi prítulný. Vy svojho psa poznáte najlepšie, najľahšie tak rozpoznáte správanie, ktoré pre neho nie je typické. Všetko začína menej viditeľnými náznakmi. Väčšinou však tieto nenápadné výkyvy aj pozorným majiteľom unikajú a prídu k veterinárovi až v čase, keď sú úplne neprehliadnuteľné a rozvinuté. Venujte teda zvýšenú pozornosť starším psíkom, a to predovšetkým čo sa týka orientácie v známom prostredí, zmenám správania voči členom domácnosti, problémom s čistotnosťou, zmenám denného režimu a odlišnej úrovne aktivity.

Ak zistíte, že váš psík preukazuje niektorý z uvedených príznakov, nemusí to nutne znamenať, že trpí CCD. Môže sa jednať o iné ochorenia cieľového orgánu geriatrických pacientov ako je ochorenie obličiek, kardiovaskulárneho, endokrinného, zažívacieho alebo pohybového aparátu. Preto nezabúdajte pravidelné prehliadky u vášho veterinárneho lekára, u dospelých psov raz za rok, u psíkov starších 10 rokov odporúčame prehliadku dvakrát ročne. 

Bohužiaľ nie, ide o ochorenie spôsobené vysokým vekom, degeneratívneho pôvodu. Vyliečiť sa teda nedá, ale možno ho zmierniť či oddialiť. Základom sú pravidelné prehliadky u veterinára a kvalitná výživa. Tá musí obsahovať dostatok bielkovín, vitamínov a všetkého, čo pes v pokročilom veku potrebuje. Ak je to nutné, je možné podávať aj špeciálne veterinárne výživu. Dôležitý je prísun vitamínu E, B a antioxidantov. Zdravý a mladý pes čerpá energiu pre mozog z glukózy. V starobe je utilizácie glukózy zhoršená, preto je potrebné podávať krmivo, ktoré obsahuje triglyceridy so stredne dlhým reťazcom. Tie sú plnohodnotnou náhradou glukózy, ktorú pes dokáže využiť a prísun ,, paliva '' do mozgu nie je znížený.   

Väčšina majiteľov na psíkov s CCD reaguje zle - vidí, že psík je letargický, bez aktivity, tak si to ospravedlní tým, že je už starý a tak ho nechajú žiť v pokoji. Je predsa už unavený, tak ho nebudeme unavovať zbytočnými výletmi a výcvikom. Opak je pravdou. Pes s CCD potrebuje pravidelnú mentálnu stimuláciu. Nerezignujte na plnenie základných povelov, dodržujte pravidelný denný režim, chodievajte na časté a krátke prechádzky, nevyhýbajte sa kontaktu s ostatnými psami. Psík sa stále musí snažiť, mať nad čím premýšľať a na čo reagovať. Výborné sú napr. interaktívne hračky ,ktoré psa nútia premýšľať, akým spôsobom sa dostať k odmene. Existuje viac náročnostních úrovní, veľa druhov, veľkostí a spôsobov, ako záhadu hračky vyriešiť. Pes potrebuje rôzne stimuly, podnety. Neznamená to ale, že by ste mali psa privádzať do úplne neznámych situácií, naopak. Upevňujte to, čo pes pozná a rozvíjajte to. Schovávajte mu maškrty po byte či záhrade, ktorú pozná, hrajte sa spoločne s obľúbenou hračkou, na prechádzke cvičte povely, ktoré pes pozná a dbajte na ich správne plnenie.
 
Ak máte podozrenie, že CCD sa u vášho psíka prejavuje, zájdite k veterinárovi. Venujte sa mu a snažte sa ho mentálne stimulovať.  
Šťastný a spokojný pes za každej situácie? Labku na to!