Trať potom nebýva v tvare oválu, ako je tomu u dostihov, naopak tam sú žiaduce zmeny smeru. Základným tvarom trati je teda obdĺžnik, ktorý je využívaný najmä pre začiatočníkov a u pokročilých pretekárov sa môžeme stretnúť s viacerými zmenami a odbočkami do rôznych smerov. Vždy záleží predovšetkým na skúsenosti psov a typu závodu.
Za zakladateľa coursingu sú považovaní starí Egypťania. Už v ich maľbách sú vyobrazení psi podobní dnešným chrtom. Údajne tento šport vznikol, keď sa zišli dvaja majitelia psov, aby si dokázali, ktorý pes je lepší.
V dnešnej dobe však nie je coursing výsadou chrtov, aj keď sú stále považovaní za najvhodnejší plemeno pre tento šport. Na tréningoch i pretekoch môžete vidieť rôznu škálu plemien a pre oficiálne behy máme základné rozdelenie na chrty a nechrty.
Ako sme sa už zmienili , pre coursingové akcia je najvhodnejším miestom rozľahlá lúka. Vhodné je, keď je priestor mierne kopcovitý, s niekoľkými málo kríkmi či stromami, ktoré však nepredstavujú pre psov žiadne nebezpečenstvo. Musí sa teda možnosť viesť trať v dostatočnej vzdialenosti. Dĺžka dráhy býva od 500 do 1000 metrov pre všetky plemená, okrem whippeta, talianskych chrtík a sicílskych chrtov. Pre tých je trať dlhá iba 400 až 700 metrov.
Strapec je uchytený k natiahnutému lanku. Môže sa jednať o tzv. nekonečný navijak, kedy je lanko vedené od navijaka k navijaku a tvorí uzavretý obvod. Druhým variantom je klasický navijak, keď po každom behu vezme pomocník koniec so strapcom a manuálne ho natiahne po trati medzi kladkami až na samotný začiatok.
Psy nie sú vypustiť z boxov, ako tomu býva pri dostihoch, ale tzv. z ruky. Každý majiteľ si svojho psa drží a vypúšťa ho na povel obsluhy navijaku. Behajú v páre, teda vždy sú na dráhe dva psy súbežne a každý je označený dečkou inej farby (červená, modrá alebo biela). Ďalej je každý pes vybavený náhubkom, ten môže byť oceľový, plastový či kožený, typovo zodpovedajúce medzinárodnému poriadku. Závod sa beží v dvoch kolách, kedy druhé kolo je spravidla rovnaká trasa, ale v opačnom smere.
Psy sú hodnotení rozhodcami podľa definovaných kritérií. Zameriavajú sa na obratnosť, rýchlosť, vytrvalosť, sledovanie a úsilie. Za každý beh získava pes bodové ohodnotenie a výsledné poradie sa určuje na základe súčtu bodov z oboch kôl.
Na tréningy často chodia aj majitelia psov, ktorí nemajú o preteky záujem. Psy tento šport jednoducho baví, vyběhají sa, vyvinú zejm. Fyzickou, ale veľakrát aj psychickú aktivitu a tým pádom sa unaví. Samozrejme musíme občas premýšľať za nich a nechať ich behať len toľko, na čo stačí. Trénovaný závodný pes toho zvládne viac, ale ak vezmete psa, čo vám robí každý večer spoločnosť pri televízii na coursing, bude vás v ten deň milovať, ale druhý deň možno preklínať. Je to rovnaké, ako u ľudí. Ak nie sme zvyknutí na každodenné aktivitu, po tej nárazovej nás bolí každý sval. Preto je potreba aj o psíkov trochu starať, dopriať im aktivitu pravidelne a pred aktivitou svaly zahriať a po aktivite zase pretiahnuť. Ale to už je téma na samotný článok, tak treba nabudúce.
Platobné metódy
