Viem, že si z nej zo začiatku nebola úplne nadšená. Ako vyzeralo vaše počiatočné spolužitie?
Ja som psíčkar a mačky som nikdy veľmi nemusela. Mala som ešte v tej dobe na Morave u rodičov svojho šestnásťročného mini jorkšíra Astičku, na psíkoch sa mi jednoducho páči, že svoje pánov opravdivo milujú, kdežto mačky pre mňa boli dosť sebecká stvorenia. Ale u Mňouka ide poznať, že má takú milú, hlúpučká povahu a vôbec nie je tak zákerná, ako som si o mačkách myslela.
Ak si dobre pamätám, tak ste ju aj lovili pod smetiakom?

V čase, keď sme našli mačičku, už mi ochorela Astička, ktorá bola mojím najmilovanejším zvieratkom. Bohužiaľ nás po šestnástich rokoch opustila, tak som brala Mňouka ako takú citovú záplatu. Postupom času som si ju zamilovala. Dokonca robí niektoré veci rovnako, líha si v noci vedľa mňa, pritisne sa a oprie o moju ruku, ako to robievala Astička.
Bolo ťažké ju naučiť základným návykom, keď ju nemáte od malička?
My ju našli už ako dospelejšie mačku, ale vedela chodiť na mačací záchod a škriabať sa o škrábátko. Nič ďalšie sa nám ju naučiť nedarí, ale je pravda, že sme nedôslední a málo prísni učitelia.
Predtým si mačku nemala. Prekvapila ťa niečim?
To je, ale len po obmedzenú dobu. Väčšinu dňa prespí. Na pár hodín je hore, a to je hyperakční. Pobehuje po celom byte a navyše je na mačku pomerne hlučná, takže keď uteká, celkom dosť dupe. Na jednej Movie night, kde si pozývame pravidelne kamarátov a pozeráme filmy, párkrát takhle prebehla bytom a jedna z kamarátok predniesla, že to nie je mačka ale kôň.
Videla som videjko na Instagramu, ako ti pekne masíruje chrbát. To sa celkom hodí ...
To bolo vážne skvelé! Prišla som z natáčania absolútne drvené, ľahla si na gauč so slovami: \"Mňoučku, ma všetko bolí.\" A tá sladká mačička mi vážne labkami přecupitávala po chrbte, akoby ma masírovala.
Som taky skôr psíčkar, ale musím uznať, že Mňouka vyzerá naozaj nádherne. Zisťovala si si, čo to je za rasu? Celkom sa čudujem, že takáto mačka bola na ulici ...

Mňouka nám lezie nad posteľ, kde máme vyskladanú kolekciu plyšových smutných mačiek. Keď si medzi ne ľahne, ani nejde poznať, že nie je jedným z plyšákov. Hrá si tak, že sa rada schováva za klavír a \"číha\", keď prejdem, aby mi chňapla po nohe. A miluje kúpeľňu. Vždy, keď sa kúpeme, vyskočí na vaňu a zostáva na jej okraji, kým sa nevykúpi. Potom sa do nej natiahne, namočí si predné labky a zoskočí von.
Čím ju vôbec kŕmiš?
Kombinujeme dva druhy granúl a každý deň zje kapsičku, najlepšie hovädzie, sem tam mačacie maškrtu. Čo ma ale prekvapilo, je nielen to, že po mne Mňouka vôbec neloudí, takže sa môžem v pokoji najesť, ale tiež to, že keď jej dám do mištičky akýkoľvek zvyšok jedla, nezje to. A to treba ani niečo tak dobrého, ako sú kúsky mäsa z kebabu.
Doma máš ešte morčacej slečnu. Nebála si sa kvôli nej pribrať mačku do party?

Morčátko je Zázvor, mačka Mňouka. Ako si prišla práve na tieto mená?
Bývala som sa spolubývajúci, ktorá mala králička mrkvičku a zdalo sa mi to úžasné! Hovorila som si, že ak by som mala zvieratko, vybrala by som niečo podobné. Keď som dostala morčiatko, ktoré navyše bolo celé ryšavé, bolo jasno. Anglicky totiž ginger znamená zázvor aj Zrzek. Mňouka mal vybrané priateľ ako vysnívané meno pre mačku, ktorú si kvôli alergii nikdy nekúpil. Keď si k nám ale nakoniec predsa len jedna cestu našla, meno bolo viac než jasné.
Ty aj tvoj priateľ máte rodinu mimo Prahu. Máte teda nejako rozdelené stráženie, keď idete preč? Alebo beriete zvieratstvo so sebou?
Naše zvieratka presuny neznáša, tak je berieme so sebou len na Vianoce, ja zázvor do Moravského Krumova a priateľ Mňouka do Ostravy. Inak sa snažíme striedať v stráženie tak, aby bol cez víkend vždy aspoň jeden z nás doma.