FIV, FeLV a FIP

FIV čiže mačací AIDS

Vírusová imunodeficiencia mačiek často označovaná ako mačací AIDS. Rovnako ako HIV patrí do skupiny retrovírusov, ktoré sú schopné včleniť svoj genóm do genómu hostiteľskej bunky. Postihnutým jedincom dlhodobo neprospieva, chradnú a následne umierajú na inak banálne infekcie. Vírus sa vylučuje slinami a často tak dôjde k nakazeniu pri pohryznutí infekčným jedincom. Ohrozenou skupinou sú dospelí nekastrovaní kocúri, ktorí sa častejšie zúčastňujú šarvátok. Prenos je možný aj   pohlavným stykom, vzájomným olizovaním, zjedením kontaminovaného krmiva alebo z matky na mačiatka cez placentu či dojčením. 
 
Akonáhle sa vírus dostane do organizmu, rýchlo sa množí a po niekoľkých týždňoch od nakazenia nastupuje štádium akútnej infekcie. Nastáva obdobie niekoľkých dní až týždňov, kedy môžete pozorovať rôzne príznaky. Mačka môže byť apatická, bez nálady, môže sa vyskytovať teplota, hnačka, zápal spojiviek či ďasien a zväčšené uzliny. Väčšina príznakov odznie s tvorbou protilátok a mačka sa stáva na prvý pohľad zdravou. Je však infekčným nosičom vírusu. V tejto chvíli je možné preukázať prítomnosť vírusu len vyšetrením krvi. Toto štádium ochorenia môže trvať mesiace až roky, až dôjde k zlyhaniu imunity a nastane smrť.
 
Ide o chronické a nevyliečiteľné ochorenie. Vhodnou starostlivosťou možno veľmi dobre predĺžiť život. Mačky by mali byť kastrované a nemali by sa stretávať s ostatnými mačkami. Samozrejmosťou je kvalitná strava a lekárska starostlivosť. Z dôvodu častejšieho výskytu zápalov ďasien bude pravdepodobne nutné pravidelné odstraňovanie zubného kameňa. Snažte sa vyvarovať stresu a prípadné druhotné infekcie je potrebné liečiť ihneď a čo najviac zmierňovať ich priebeh. V zahraničí je dostupná vakcína, u nás však k dispozícii nie je.    

Vírusová leukémia mačiek FeLV

Z názvu je už zrejmé, že sa jedná o vírusové ochorenie. Choroba má zvyčajne pomalý priebeh, ale infekcia je doživotná a nevyliečiteľná. Vírusová leukémia oslabuje imunitný systém, vedie k chudokrvnosti a ku vzniku rakoviny lymfatických uzlín alebo krvi. Uvádza sa, že je nakazených asi 5% mačiek, ktoré chodia von.  
 
Existuje niekoľko variantov vírusu. FeLV-A je jediná varianta vírusu, ktorá je nákazlivá a prenáša sa z mačky na mačku. Ochorenie týmto typom vírusu je charakteristické dlhým bezpríznakovým obdobím a môže skončiť zlyhaním imunity a úhynom. Zhruba u polovice chorých mačiek spôsobuje nákazlivú leukémiu. Ostatné varianty vírusu vznikajú priamo v organizme nakazenej mačky mutáciami a rekombináciou vírusovej RNA. Preto sa vyskytujú vždy súčasne s FeLV-A.
 
FeLV-B spôsobuje nádorové bujnenie lymfatických uzlín a krvi. Vyskytuje sa u necelej polovice chorých zvierat. Variant FeLV-C spôsobuje chudokrvnosť a FeLV-T ničí biele krvinky, T-lymfocyty. To spôsobuje závažné a rýchlo nastupujúce zlyhanie imunity. Posledné dva typy vírusu sú však vzácnejšie.
 
Vonkajšie prostredie nie je pre vírus príliš priaznivé. Neprežije v suchu, ľahko ho zničí teplo a bežné dezinfekčné prípravky a saponáty. Vo vlhkom prostredí pri izbovej teplote ale dokáže prežiť niekoľko týždňov.
 
Pozitívny jedinec vylučuje vírus do prostredia predovšetkým slinami. Moč, trus, hlien a krv sú menej infekčné. Nakazenie prebieha priamym kontaktom, olizovaním, pohryznutím, používaním rovnakej toalety, zdieľaním misiek s   vodou či kŕmením. Pravdepodobný prenos je tiež pri pohlavnom styku. Mačiatka sa môžu nakaziť cez placentu, saním materského mlieka alebo pri olizovaní matkou. Možný je aj prenos vo veterinárnej ordinácii, najčastejšie kontaminovanými nástrojmi či transfúziou krvi. Ak je vírusová dávka infekcie malá a napadnutý jedinec silný, môže jeho organizmus vírus úplne poraziť a zničiť. Vyše 50% dospelých a inak zdravých mačiek po kontakte s vírusom FeLV neochorie vírusovou leukémiou. Ak sa vírus nepodarí zničiť v počiatkoch infekcie, začne sa šíriť do celého tela. V   tejto fáze je mačka infekčná pre ostatných.  
 
Ak sa však mačaciemu organizmu podarí zmobilizovať imunitný systém, môže choroba prejsť do regresívne infekcie. Vírusové častice sú zničené a mačka nie je infekčná pre ostatných. V túto chvíľu nákaza nie je zistiteľná bežnými testami, len PCR test by preukázal prítomnosť vírusovej DNA. Takéto mačky nepredstavujú väčšie riziko pre ostatných a pravdepodobnosť prepuknutia ďalších zdravotných problémov s vírusovou leukémiou je malá.  
 
Zhruba po 3 týždňoch vírus preniká do kostnej drene. Akonáhle sa tak stane, mačka už nie je schopná sa vírusu zbaviť. Nastáva progresívna forma choroby. Mačka zostáva jeho nosičom do konca života. Keď si mačka s vírusom nedokáže poradiť a vírus v krvi pretrváva viac ako 16 týždňov po prvotnej infekcii, rozvíja sa tzv. Perzistentné virémie. Takáto mačka je už trvale infekčná pre ostatných. Trpí nechutenstvom, objavuje sa skleslosť, chudokrvnosť a postihnutie imunitného systému. Dochádza k rozvoju nádorov lymfatických uzlín a krvi.  
 
U mačiatok je progresívna forma s perzistentnou virémiou veľmi častá a priebeh choroby je veľmi rýchly. Novonarodené choré mačiatka umierajú do dvoch mesiacov veku. U mačiek starších pol roka nastupuje pretrvávajúca virémia v 15-30% prípadov a smrť nastáva za rok až rok a pol po prvotnej infekcii. Staršie mačky s perzistentné virémiou zomierajú do 3-5 rokov.
 
U niektorých nakazených mačiek sa stáva, že je ich imunitní systém schopný zničiť vírusy v krvi aj po 3-16 týždňoch od infekcie. Mačka prestáva byť infekčná, ale vírus pretrváva a prechádza do latentnej formy infekcie. Tá môže kedykoľvek prejsť do štádia virémie v prípade, že je imunitný systém oslabený chorobou, graviditou alebo liečbou. V túto chvíľu sa zdanlivo zdravá mačka opäť stáva infekčná pre ostatných. U latentnej formy infekcie tiež môže dochádzať k   rozvoju nádorových ochorení alebo chudokrvnosti. Postupom času, ak nedôjde k aktivácii ochorenia, vírus z organizmu mizne.
 
Vírusová leukémia je nevyliečiteľné chronické ochorenie. Existuje vakcína, ktorá nemusí zabrániť infekcii, ale väčšinu mačiek chráni pred progresívnou formou. Pred očkovaním je nutné vykonať krvný test, či už mačka nie je FeLV pozitívne. Prvé očkovanie možno vykonať najskôr vo veku 8 týždňov. Ďalšie revakcinácia nasleduje za 2-4 týždne a   potom za rok. 

FIP

Pod skratkou FIP sa skrýva choroba zvaná infekčná peritonitída mačiek. Relatívne časté, bohužiaľ neliečiteľné a   smrteľné ochorenie mačiek domácich. FIP je jedným z najväčších zabijakov mačiatok a mladých mačiek. Okrem mačiek domácich môžu ochorieť aj niektoré ďalšie mačkovité šelmy, napríklad gepard. Na iné zvieratá alebo na človeka chorobu prenosná nie je.
 
Pôvodcom je mačací koronavírus zvaný Fečová. Koronavírusy majú veľkú schopnosť premenlivosti a sú pomerne odolné vo vonkajšom prostredí. Ich premenlivosť zapríčiňuje existenciu dvoch subtypov vírusov. Nevirulentné FECV čiže črevnej koronavírus, ktorý spôsobuje prechodný hnačku. A virulentný FIPV, samotný vírus FIP. Vírusy sa môžu prenášať aj na predmetoch či odevoch. V suchom stave pri izbovej teplote sú schopné prežiť až 7 týždňov. Našťastie ich zničí väčšina bežne dezinfekčných prostriedkov a vyššie teploty. Teploty nad 56 ° C ich zničia počas 15-60 minút.  
 
virulentný vírus FIPV je zriedkakedy infekčný. Je silne viazaný na hostiteľa a do trusu alebo moču sa uvoľní len v   prípade, že sa vytvorené ložisko zápalu prevalí do čreva či obličkového kanálika.
 
Črevný koronavírus FECV je však veľmi infekčný a vylučuje sa trusom nakazenej mačky po dlhú dobu, zvyčajne 6-18 mesiacov, ale môže to trvať aj roky. Prenos je ľahký cez ostatné predmety kontaminované trusom, predovšetkým pokiaľ toaletu zdieľa viac mačiek. Na infikovanej mačke nemusíte pozorovať žiadne príznaky. Choroba zvyčajne postihuje mladé mačky, až 50% chorých mačiek je mladších ako jeden rok. Ďalšou rizikovou skupinou sú staršie mačky alebo mačky s oslabeným imunitným systémom. Boli vypozorované plemenné predispozície k FIP, a to u mačiek britských krátkosrstých, bleskovice, habešských, himalájskych, ragdolov, birem a rexov.
 
Podľa klinického obrazu sa rozlišujú dve formy FIP, efuzívna čiže vlhká a neefuzívna čiže suchá FIP. Vlhká a   suchá forma môže prechádzať jedna do druhej. Vlhká forma sa rozvíja u mačiek, ktoré nie sú schopné dostatočne mobilizovať bunkovú imunitu. Začína nechutenstvom, nevšímavosťou a môžeme pozorovať zvýšenú teplotu, ktorá nereaguje na liečbu antibiotikami. Postupne sa začína objavovať zväčšenie brušnej dutiny v dôsledku hromadiaceho sa výpotku alebo zhoršeného dýchana z dôvodu výpotku v hrudnej dutine.
 
Suchá forma môže relatívne dlho prebiehať bez príznakov. Organizmus chorého zvieraťa je do istej miery schopný udržať infekciu pod kontrolou. Vznikajú však zápalové ložiská v rôznych orgánoch. Možno pozorovať veľmi ľahké príznaky, únavu, mierne chudnutie a zhoršený rast u malých mačiatok. Ak sú podané antibiotiká na teplotu, zviera nereaguje na liečbu. Minimálne u 10% mačiek so suchou formou FIP býva poškodený mozog a objavujú sa rôzne neurologické ťažkosti. Časté sú aj zmeny a zápaly očí, zápaly kĺbov a zlyhávania pečene a obličiek.
 
Ochorenie sa nedá vyliečiť. U vlhkej formy sa doba prežitia pohybuje v poriadku 2-4 týždňov, u suchej formy potom 2-6 mesiacov. Očkovanie proti FIP sa v praxi neodsvědčilo a očkovacia látka už nie je k dispozícii. Prevencia výskytu choroby nie je ľahká. Ide o chorobu spojenú s výskytom črevného koronavírusu, ktorý je veľmi nákazlivý a ľahko sa prenáša. Mačky si ho medzi sebou môžu odovzdávať mnoho rokov. Prepuknutie choroby je závislé na zlyhaní imunity hostiteľa, a preto môže byť podporované stresom, napríklad zmenou majiteľa či pobytom v útulku.