1 - Jan Svoboda
2 - V roku 2015 som sa stal spolumajiteľom spokojného psa. Predtým som podnikal v oblasti softvéru a elektronické komercii. Po zvieracie brandži som vždy túžil, pretože za ňou jednoducho vidím psy a mačky. A čo že v Psovi robím? Snažím prichádzať s užitočnými nápadmi a tiež sa venujem práci s dátami. Výsledkom tejto snahy je lepšie poznávanie našich klientov, ich zvyklostí a ich potrieb v čase. Tomáš Haškovec, náš šéf marketingu potom s týmito dátami (tzv. Segmenty) pracuje v kampaniach, čo vedie a snáď ešte viac povedie k tomu, že vám vždy ponúkneme presne to, čo potrebujete.
3 - Soňu, zakladateľku firmy, som prvýkrát stretol na chovateľské výstave v Nemecku. Prišla mi tam hrozne skromná, na to akú vybudovala firmu. Rozprávala mi, že nikdy neponúka a ani nebude ponúkať supermarketové kŕmenie a kŕmenie značiek, ktoré nie sú dobré, aj keď je na nich koľkokrát oveľa lepšie marže. Vysvetlila mi, že to, čo ľudia ušetria na krmive nakoniec zaplatí aj s úrokmi veterinárom a zdravím psa. Ohromil ma jej prístup v čase, keď sa profitabilite firiem podriaďuje snáď úplne všetko. Potešilo ma jej ubezpečenie, že túto stratégiu zákazníci spokojného psa väčšinou chápu a rešpektujú. Čoskoro som taky pochopil, že je príkladný srdciar a ťahúň. Nakoniec sme sa so Soňou a Tomášom fialky, jej manželom a spoločníkom v jednej osobe, dohodli na mojom vstupe do firmy. Bol to pre mňa šťastný deň a snažím sa, aby zo mňa mali radosť. No a odpoveď nakoniec: mám rád ľudí a atmosféru v Psovi. Proste vojdete dovnútra a ste trochu v inom svete. Svete, kde sa vám pod nohami naháňa psi, ľudí vedia, čo majú robiť, poctivo makajú, ale pritom sa na seba usmievajú a vyzerajú krásne pohodovo. Znovu sa potvrdzuje stará známa pravda, že firma je zrkadlom šéfa au nás to zrejme platí na 100%.
4 - Od detstva som zo všetkého najviac túžil po psovi alebo mačke. Bohužiaľ sme ale žili v ostravskom paneláku a ešte k tomu sa mamka zvierat bála, ale moc bála. Pamätám si na okamih, kedy som z ulice priniesol malého strateného psíka a mama vyliezla na kuchynský stôl, v ruke držala valček na rezance (pre prípad boja) a neslezla zo stola, kým som ho nezavrel v izbe. Takže párkrát sa mi síce podarilo šteňa alebo mačiatko domov priniesť, ale bol som zakaždým najneskôr za pár dní aj so zvieraťom vyexpedovaný. Srdce bolelo, ale čo máte s rodičmi robiť, že? Túžba po zvieratách a taky túžba vypadnúť z paneláku a žiť na dedine, ideálne niekde pri rieke, bola mnoho rokov len nenaplneným snom. No a nakoniec to predsa len vyšlo. Dnes žijeme v krásnej dedine menom Kostelany nad Moravou na Slovácku. Priamo pred domom nám tečie nádherná rieka Morava a spolu s nami tu žijú dve chlpaté dievčatá, ktoré sú najlepšie kamarátky nášho Pepíka - Sunny (Veľký švajčiarsky salašnícky pes) a Sisi (Francúzsky buldoček). Sú skvelá dvojka, je s nimi hrozná sranda a sú proste súčasťou rodiny. Mačiatko sme mali, ale nešlo to. Pre Sisi je zrejme otázkou osobnej cti mačky preháňať a len letmý pohľad na mačku jej privádza do bojového tranzu a mení ju v niečo oveľa väčšieho, než je. Avšak aj tak sme v priebehu času zvládli odchytiť dve mačiatka v zúfalom stave, vypiplať ich a odovzdať do starostlivosti zodpovedným ľuďom. Jo a naše akvarijné rybičky mi tu zrovna bublajú za uchom. Moc komunikatívny nie sú, ale žerú pekne: -)
Platobné metódy
