Kliker tréning

Kliker (často tiež anglický názov Clicker) - jedná sa o malú krabičku, ktorá po stlačení vydáva typický zvuk "klik". Kliker sa vyrába v rôznych prevedeniach, tlačidlový , či kliker s targetom .

 

Target - targetom môže byť akákoľvek vec, ktorej sa pes naučí dotýkať ňufákom, zošliapnuť labkami či na tej veci zaujať určitú pozíciu. Ako veľký bude target záleží na nás a na situáciu a cviku, ktorý chceme psa naučiť. Napríklad učím Ak psa pozíciu "k nohe", naučím ho stáť prednými labkami na targetu (debničke) a s tým ďalej pracujem. Target priamo na klikeru je v podobe guľôčky na teleskopickej tyči.

 

Kliker tréning - pojem označuje cvičenia, za pomoci klikeru. Ako správne kliker používať sa dočítate nižšie.

 

Na úvod by som rada povedala, že kliker sa používa na naučenie, ev. zdokonalenie cviku. Ak už pes povel spoľahlivo vie, kliker odkladáme. Ak teda idete na prechádzku a chcete po psovi len tie povely, ktoré už dobre pozná, kliker so sebou brať nemusíte.

 

Kliker nám slúžia na označovanie správneho správania. Pri učení nového cviku neklikajú až vo chvíli, kedy pes urobí konečný cvik. Musíme mu ukázať cestu, ktorá ku konečnému cviku vedie. Odmeňujeme teda postupné kroky, ako napríklad pozretie sa správnym smerom, priblíženie. Viac o postupných krokoch si ukážeme neskôr na konkrétnom cviku. Výcvik s kliker by sa dal prirovnať k detskej hre, keď pri hľadaní radíme slovami "prihorieva, prihorieva, horí".

 

Kliker je väčšinou používaný pri výcviku, ale môže byť použitý aj pri výchove. Dôležité je len to, aby psík vedieť, čo kliknutie znamená. Ak psíkovia kliker tréningu porozumie, často ho majú veľmi v obľube.  

Pred používaním klikeru pri výcviku či výchove je potreba psíka naučiť, že po kliknutí vždy prichádza odmena. Jedná sa o vytvorenie tzv. Podmieneného reflexu. Ideálne odmenou sú maškrty nakrájané na menšie kúsky (samozrejme ale možno použiť aj hračky či iný spôsob odmeny, len bude cvičenia pravdepodobne trvať dlhšiu dobu). Psíka si vezmeme v pokojnom prostredí k sebe a cca 2 minútky budeme "cvičiť" štýlom klik - odmena - klik - odmena atď. Jednoducho povedané, spočiatku po psovi nič nechceme, len ho tzv. "Naklikáváme". Učíme ho, že práve to kliknutie je dôležité a označuje, že odmena je na ceste.

 

Vo chvíli, kedy pes na kliknutie reaguje tým, že už očakáva dobrotu, môžeme začať s cvičením. Ako prvý cviky volíme niečo jednoduché, aby sme psa motivovali úspechom. Čím ťažšie cvik bude, tým viac skúseností musíme s kliker tréningom mať. Ako my, tak pes, ktorého cvičíme.

 

Pri cvičení s kliker si dávajte pozor, aby ste najprv stlačili kliker a až potom siahli po odmene. Ak budete tieto dva úkony robiť súčasne, potom hrozí, že pes nebude na kliker vôbec reagovať, ale bude čakať, kedy ruka zamieri do vrecka pre odmenu. U týchto psov je potom veľmi dobre vidieť, že vedia, odkiaľ prichádza odmena a chodia si pre ňu, namiesto aby premýšľali ačakali na zvuk klikeru.

Prečo je lepší kliker ako slovný pochvala?

 

Veľa ľudí učí psi inými spôsobmi, napríklad povel k nohe - vezmú maškrtu, povedia povel k nohe a navedú psa do požadovanej pozície, v tú chvíľu prichádza slovné pochvala. U klikeru tréning žiadne také navádzanie neprebieha. Pomáhame si napríklad už spomínaným targetom a klikáme a odmeňujeme každý správny krok, ktorý sa blíži povelu k nohe. Akonáhle pes vie priradiť sa k nohe, pridávame povel a začíname odbúravať kliker. Slovné pochvala môže byť používaná aj v priebehu klikanie, ale nie je nutná. Po odbúranie klikeru slovné pochvala zostáva. Preto sa ani nemôže stať, že by vám pes bez klikeru nepočúval.

 

U verejnosti sa často stretávame s mylným názorom, že kliker nahrádza pochvalu či odmenu. Tak tomu ale nie je a kto toho šíri, ten kliker tréning zle pochopil. Kliker je len pomocníkom, chváliť k tomu môžeme, ako je libo a odmeny sú nepostrádateľným pomocníkom pri kliker tréningu.

 

Teoreticky sa kliker dá nahradiť slovom. Je potrebné krátke, jednoduché a jasné slovo. Často používané slová bývajú "yes" alebo "teraz". Nevýhodou slovného markeru (označenie) je jeho oneskorenie. Či chceme alebo nie, stlačiť tlačidlo nám ide rýchlejšie, než povedať jedno krátke slovo. Preto býva označovanie kliker presnejšie a efektívnejšie.

Jedným z prvých cvikov, ktorý je vhodné s kliker učiť, je tzv. Nose touch. Požadovaným výsledkom je pes, ktorý sa dotýka nastavenej otvorené dlane. Pre začiatky je vhodný vďaka svojej nenáročnosti a tiež vďaka tomu, že možno neskôr použiť otvorenú dlaň ako target pri učení ďalších cvikov.

 

Psovi ukážeme otvorenýou dlaň, pokiaľ sa na nej pozrie, klikáme a prichádza odmena. Ideálne je aby maškrta bol vložený do otvorenej dlane, najmä psíkov začiatočníkov to potom viac motivuje vracať sa tam, kde bol maškrtu. U skúsených psov môže maškrtu prichádzať takmer kdekoľvek, radi sa vráti späť k práci. Akonáhle je pes odmenený, nastavujeme dlaň znova. Pre nás je požadujúcim správaním pohľad smerom ku dlani, priblíženie ňufáku, kroky smerom k našej ruke a pod., Až sa dopracujeme k samotnému dotyku.

 

Ak už pes spoľahlivo na otvorenú dlaň ponúka dotyk, pridávame povel (napr. Touch). Povel pridávame najskôr vo chvíli, kedy pes daný cvik robí (teda v našom prípade sa jedná o chvíli, keď sa ňufákom už dotýka dlane). Postupne potom hovoríme povel skôr, až to sa dostaneme k výslednej fáze, kedy zaznie povel a až potom pes začne povel plniť. Ak by sme rovno povedali povel a čakali na jeho splnenie, môže sa stať, že to psíka rozhodí, nebude vedieť, čo po ňom chceme a prestane cvičiť.

 

Keď to zvláda aj s povelom, odbúravame kliker a dostávame sa do fázy, u ktorej končí každý cvik učený aj inou metódou. Teda pes pozná povel, splní ho, kliker neprichádza, ale odmena áno a to je dôvod, prečo s nami pes chce pracovať. Potom už je len na nás a našom psovi, či ako odmenu volíme maškrty, hračky alebo napríklad hru s iným psom.

 

Kliker tréning sa môže lajka zdať zdĺhavejšie, než navádzanie za maškrtou či iný tréning. Skúsenejší ale už vedia, že to tak úplne nie je. Možno sú dlhšie začiatky, ale so skúsenosťami psa i psovoda rastie tiež rýchlosť učenia.

 

Cviky naučené touto metódou bývajú vo väčšine prípadov trvalejšie a presnejšie, než tie, ktoré sa pes učil navádzaním. Dôvod je jednoduchý - pes si cvik vymyslel sám, vo všetkých situáciáchích presne vedel, čo s akou časťou tela robí a ako sa "ocitol" tam, kde práve je. My iba dávame informáciu, ktorá cesta je správna (kliknutím) a ktorá nie je (ignoranciou).