Vyhrala ste titul Master of Psotoulky. Získať toľko psokladov nie je práve málo. Povedzte nám niečo o vašom psotoulkaření.
Naše potulkárenie začalo koncom roka 2021. Vtedy som bola už dlhšiu dobu doma a hľadala nejaké spoločné aktivity so psíkmi, až som narazila na Psotoulky. Čo si tak spomínam, naša prvá potulka bola na vyhliadke Máj, ktorú máme neďaleko. Bol to pre mňa skvelý tip na výlet, ktorý sme si veľmi užili a dokonca tam na nás čakala posledná placka. O chvíľu neskôr sme sa hneď vybrali na ďalšie potulky na Zvíkove, kde na nás tiež čakala posledná placka. Potulkarenie ma chytilo za srdiečko a ja som začala jazdiť najskôr na okolité potulky, čo sme mali blízko, a potom to už nemalo limit. Zoznámila som sa so super ľuďmi a jednu dobu sme jazdili na potulky hromadne a urobili sme si vždy krásny celodenný výlet. Ako roky ubiehali, trochu sa všetko zmenilo, povedala by som k lepšiemu, pretože potulkareniu prepadol aj môj muž. Takže sme začali jazdiť spoločne a za tú dobu sme nazbierali okrem placiek aj neuveriteľné množstvo spoločných zážitkov, ktoré nám už nikto nevezme.
Aká bola tá najväčšia motivácia psoklady uloviť?
No, teď jak to chytit za správný konec. Dřív jsem si říkala, že nasbírat všechny toulky pro mě není možný. Některé jsou přes půlku republiky, na některá místa jsem syna nechtěla brát. Jsem člověk, co zakopne i na rovině... 😀 Ale Radek s Terkou pro mě byli obrovskou inspirací. A co byla ta největší motivace to nevzdat? Rozhodně to, že tento rok mě končí mateřská a já se vracím do práce. Uvědomila jsem si, že to pro nás bude úplně jiný start, než si vše sedne. A tak jsem si říkala, co když je to poslední rok, který si tohle můžu splnit, co když mi něco uteče... Díky za to, že mám kolem sebe skvělou rodinu, která to věděla, a i když to nejsou úplný dobrodruzi, podpořili mé nápady, jak projet všechny kouty ČR 😀 Muže to naopak chytlo natolik, že koupil a přestavěl dodávku na obytnou a na jaře jsme vyrazili na cesty, kromě toulek jsme projeli i spoustu jiných míst, byl to neskutečný rok plný dobrodružství.
Ako ste naložili s výhrou?
Úprimne som vôbec netušila, čo za výhru zaobstarať. Hádzala som veci do košíka a nemalo to konca. Nakoniec som psíkom vzala konzervy, veľa dobrôt, ktoré milujú, a pár hračiek pre našich chlpáčov aj pre našich psích kamarátov, ktorí s nami jazdia na výlety. Za zvyšok čiastky som vzala granulky pre psíkov, ktorých som venovala do spolku, ktorý je nám blízky.
KKtorý výlet sa vám najviac páčil?
Určite najkrajší výlet bol na Dolský mlýn. Urobili sme si tam krásny okruh až k Ružovskému vrchu, takže sme mali aj šťastie a tam vyčmuchali ešte jeden psoklad. Chodník nám zabral pol dňa, bol príjemný a prešli sme si každý bunker, ktorý sme po ceste stretli. Zrúcaninu sme prešli snáď každý kút, predsa len bolo fajn si preliezť zrúcaninu, kde sa natáčala Pyšná princezná. Vždy, než ideme na nejakú pamiatku, zistíme si nejaké zaujímavosti. Najlepšie sú filmové miesta alebo tie, kde sú nejaké záhady, má to potom vždy hneď iný nádych. Inak rozhodne najkrajšia pamiatka bol zámok v Hradci nad Moravicí, človek si pripadal ako na Rokforte.
Máte z nejakého treba aj zaujímavú alebo vtipnú príhodu?
Tých bolo, ja mám na toto šťastie. A myslím, že by sme tu boli asi dlho, pretože ma sa snáď vždy niekde niečo stane. Som lepidlo na pohromy. To už je staršia potulka, ale raz, keď sme išli na Brdské rybníky, navigácia si zo mňa urobila dobrý deň. Skončila som v Brdských lesoch pri lúke, kde mi úspešne hlásila, že za kilometer som v cieli (na parkovisku), kde som mala zraz s priateľmi. Malo to jeden háčik, ten kilometer totiž viedol cez pole. Nikdy som nezistila, čo mi tým tá navigácia chcela povedať, asi som tú lúku mala preletieť 😀 Nakoniec som skončila stratená, bez signálu niekde uprostred lesov, bola zima a cesta bola strašná, čakala som, že tam niekde niečo odtrhnem. Tak som nabehla na lepšiu cestu a tam čakala na záchranu. Našli ma asi do 20 minút, našli miesto na parkovanie a mohlo sa ísť na výlet. No a tak by som mohla pokračovať, na Zelenej hore bola z jednodňovej potulky dovolenka v miestnej nemocnici na tri dni (Áno, všetci šli z kopca po chodníku, len ja som musela ísť skratkou po tráve) v Krkonošiach som zapadla do potoka a na Hněvíně som si roztrhla nohavice. Diera bola taká veľká, že som si musela ísť hneď v Moste kúpiť nové. A mnoho ďalšieho... Okrem jednej situácie sme sa vždy dobre zasmiali. Vo finále, keď na nejaké miesto spomíname, práve tieto príhody sú to prvé, na čo si človek spomenie.
Bolo nejaké miesto, kam ste išli vyložene len kvôli Psotoulkám, a inak by sa vám tam veľmi nechcelo?
Úprimne, teraz už si asi nespomeniem priamo na miesto. Viem, že na niektoré miesta sa mi zo začiatku nechcelo. Hlavne na tie, ktoré sú v kopcoch. Nie som totiž úplne veľký fanúšik kopcov 😀 Vo finále sme si ale výlet vždy užili. Potom som si už nerobila závery dopredu a čakala, čo nás na mieste čaká. Asi žiadnu potulku by som nehodnotila ako zlú. Pretože každé miesto má vo finále niečo do seba. Či už sú to výhľady, pamiatky alebo s tým spojené okruhy a náročný terén bol väčšinou vždy vykúpený nádherným výhľadom.
Povedzte nám, čo máte za chlpáča, nech vieme, s kým psotoulkujete.
Máme troch psíkov, konkrétne Daisy (nemeckého ovčiaka), Montíka (border kóliu) a Thora (čivavu). Ako hovorím, máme takú seniorskú bandu, pretože Daisynce je 8 rokov, Montíkovi 11 a Thorovi už krásnych 12 rokov. A chlpáč to síce nie je, ale na väčšinu potuliek s nami jazdí aj náš dvojročný syn.
Ako si vôbec samotní hafani Psotoulky užívajú?
Milujú to, viac-menej milujú byť s nami, nech sme kdekoľvek. Nie vždy teda jazdíme v plnom počte vzhľadom na ich vek, rozdielnosť plemien a ich pováh. Veľa záleží, kam ideme, ako dlho tam budeme a aké aktivity kto mal dni predtým, aké je počasie a hlavne, ako sa práve ktorý z nich cíti. Chceme mať krásne spomienky, ale predovšetkým chceme, aby si to psíkovia užili. Psíci asi najviac bavilo letné cestovanie v dodávke, celý deň vonku, či už na prechádzke alebo len odpočinok niekde pri vode. A hlavne každú chvíľu na inom mieste, čo im zaistilo nespočetné množstvo vôní, čumania a pesemesiek. Mne osobne robí radosť každý deň, keď sú aktívne ako za mlada.
A odkiaľ pochádzate? Mali ste šťastie, že boli potulky niekde v blízkosti vášho bydliska
Pochádzame z Českej Sibíri, je tu krásne, ale radi spoznávame nové miesta. Takže naše okolie je práve to najmenej "prečuchané". Samozrejme, keď sa niekde tu objavila potulka, hneď sme vyrazili. Každý rok sa tu v okolí nejaká objaví, väčšinou to máme cca hodinku cesty. A to nie je tak zlé.
Na záver nám povedzte, či máte aj tento rok v pláne obrážať psoklady?
"Ja som si minulý rok sľúbila, že tento rok pôjdeme len na pár kešiek, ktoré budú blízko, alebo nás budú zaujímať. Pretože nevieme, čo nám tento rok prinesie a so všetkými povinnosťami asi nebude toľko voľného času. Tento rok a koniec mojej materskej bude taký jeden veľký otáznik.“ Toto som mala v hlave do prvej kešky tohto roku. 😀 Ja aj napriek tomu sa ale teším na každý druhý štvrtok a som zvedavá, kde budú ďalšie potulky. Okrem prvej potulky sme už stihli všetky tohtoročné prečmúchať. Môj muž, keby som nešla ja, išiel by asi sám. Tak som si hovorila, že je asi na čase prestať si klamať. Sme totiž psotoulkoví závisláci. Nevieme, či všetky, ale na nejaké potulky sa aj tento rok určite pozrieme. Tento rok ma najviac láka okruh vinári.