Očkovacia schéma mačiek

Zákon v našej krajine uvádza povinnosť očkovania len proti besnote. Vakcináciu môže vykonávať len veterinárny lekár a samotnému úkonu by malo predchádzať preventívne vyšetrenie. Očkovať možno len klinicky zdravé zvieratá a práve týmto preventívnym vyšetrením môžete včas odhaliť začínajúcu chorobu a začať liečbu.

Ak malý tigrík žije len v dome a neprichádza do kontaktu s ďalšími zvieratami, je riziko nakazenia rôznymi chorobami veľmi malé. Bohužiaľ existujú určité choroby, ktoré sú prenosné bez priameho kontaktu s iným zvieraťom. To platí hlavne pre mačaciu nádchu a panleukopéniu. Preto má zmysel očkovanie aj striktne domácich mačičiek.

Prvú vakcináciu možno vykonať už v 8-9 týždni, kedy je odporúčané základné očkovanie proti mačacej nádche a panleukopénii. V prvých týždňoch života prijímajú materské mlieko, ktoré im zabezpečuje dostatočnú imunitu a   očkovanie môže byť posunuté až na 12. týždeň života. U mačiatok odchovávaných na umelom mlieku alebo u mačiatok od neočkovaných matiek možno očkovať aj skôr ako v 8. týždni. Ďalej nasleduje preočkovanie za 3-4 týždne po prvom očkovaní. A potom záleží na danej vakcíne a chorobe. Niektoré sa přeočkovávajú každoročne, iné stačí každé 2-3 roky. Váš veterinárny lekár zostaví vhodnú očkovaciu schému.  

Ide o veľmi závažné vírusové ochorenie. Označenie mačací mor nie je prehnané, často je totiž smrteľné. Šíri sa veľmi rýchlo a vyznačuje sa vysokou odolnosťou. K prenosu dochádza zo zvieraťa na zviera a vírus môže dokonca priľnúť aj na predmetoch. Stopy vírusu môžu byť obsiahnuté aj v truse a moči chorého jedinca. Vírus je veľmi odolný voči bežným dezinfekčným prostriedkom, vo vonkajšom prostredí môže byť infekčný niekoľko mesiacov až rokov. Zničí ho teplota nad 80 °C, ale až po 15 minútach.

 

Prvé príznaky môžete pozorovať 3-9 dní po nakazení. Choroba sa prejavuje nechutenstvom, zvýšenou teplotou, vracaním, hnačkami a môžu sa vyskytnúť i nervové príznaky, napríklad tras či problémy s udržaním rovnováhy. U dospelých mačiek môže ochorenie spôsobiť potraty, pôrody mŕtvych mačiatok či úplnú sterilitu. Choroba nie je prenosná na ostatné zvieratá alebo ľudí, postihuje len mačkovité, cibetkovité a medvedíkovité šelmy. Očkovanie je jediná forma ochrany proti nakazeniu.

Mierny názov môže klamať, že sa nejedná o závažné ochorenie. Ale opak je pravdou. Pod pojem mačacie nádchy sa zahŕňajú infekcie kalicivírusom, herpesvírusom, prípadne chlamydióze. Kaliciviróza a herpesviróza sú príčinou bezmála 90% prípadov mačacích rým. Chlamýdie sú bakteriálneho pôvodu a môžu byť prenášané aj pohlavne. Bez kultivácie nemožno pôvodcu rozlíšiť. Nakazenie chlamýdiami môže vyvolať neplodnosť, potraty alebo úhyn novonarodených mačiatok. U sajúcich mačiatok môže vzniknúť zápal spojiviek v ešte neotvorených očiach. Liečbu chlamydiázy možno veľmi dobre riešiť antibiotikami.

 

Mačacia nádcha je vysoko nákazlivé ochorenie a môže viesť k zápalu pľúc alebo oslepnutiu zvieraťa. Pokiaľ nie je liečba zahájená včas, môže mať smrteľné následky. Zvlášť pre malé mačiatka je choroba veľmi nebezpečná. Ochorenie má často chronický charakter. Aj po vyliečení zvieraťa často zostávajú následky vo forme poškodenia nosnej sliznice a každá ľahšia infekcie vyvolá výtoky z nosa. Nakazenie prebieha kontaktom s nakazeným jedincom ale aj nepriamym prenosom. Infikované predmety, pomôcky, ruky chovateľa, aj tu môžeme nájsť pôvodcu choroby. Vo vonkajšom prostredí ale rýchlo hynú. Výnimku tvorí kalicivírus, ktorý môže byť infekčný až 4 týždne.

 

Inkubačná doba trvá 2-6 dní. Najčastejšími prejavmi sú kýchanie, výtok z nosa, výtok z očí a zápal spojiviek. Môže sa objaviť kombinácia príznakov alebo napríklad len jeden, tu veľa záleží na pôvodcovi choroby. Ľahké formy možno úspešne liečiť doma, jedná sa hlavne o podpornú liečbu. Je nutné zabezpečiť dostatok chutnej, mäkkej a ideálne vlhkej stravy. Lepšie sa prehĺta a zaistí príjem tekutín, dehydratácia výrazne zhoršuje priebeh choroby. Pri ťažších priebehoch je návšteva veterinárneho lekára nutnosťou.

 

Najjednoduchšou prevenciou ochorenia je mať mačku doma a nepúšťať ju von, kde sa môže stretnúť s nakazenými mačkami. Proti mačacej nádche sa dá očkovať, vakcinácia ale nebráni infekcii, len tlmí príznaky choroby. Mačka teda môže ochorieť a chorobu šíriť ďalej, priebeh choroby však bude miernejší, alebo bez príznakov. Je doporučené očkovať všetky mačky, domáce i vonkajšie. Ak žije mačka trvalo doma, stačí preočkovanie každé tri roky. Pri ostatných sa odporúča obnoviť vakcináciu každý rok. Vakcinácia proti chlamydióze nemusí byť súčasťou všetkých vakcín proti mačacej nádche, preto sa dobre informujte u svojho veterinárneho lekára. Mačacie nádcha, psincový kašeľ u psov a ľudská nádcha majú každý iného pôvodcu. Vzájomné nakazenie teda nehrozí.

 

FeLV čiže vírusová leukémia mačiek.  O tejto chorobe si môžete prečítať samostatný článok tu .

Očkovanie mačiek proti besnote je v našej krajine u mačiek povinné. Očkovanie sa vykonáva vo veku minimálne troch mesiacov. Choroba sa prenáša slinami. Príznaky môžu byť veľmi premenlivé, nakazení jedinci nápadne slintajú, strácajú plachosť, sú agresívnejší. Besnotou sa môžu nakaziť všetky teplokrvné živočíchy, je vždy smrteľná a prenosná na človeka.  

Okrem vyššie zmienených nebezpečných chorôb možno mačku očkovať ešte proti ďalším menej častým chorobám. Napr. očkovanie proti dermatofytóze. Jedná sa o kožné plesňové ochorenie. Väčšinou sa však neočkuje preventívne, ale až keď mačka ochorením trpí. Očkovanie podporuje rýchlejšiu liečbu.  

 

Mačky je tiež možné nechať očkovať proti lymskej borelióze. Ale pretože u mačiek táto choroba prebieha takmer vždy bez príznakov, má vakcinácia zmysel len ako prevencia nákazy ďalších kliešťov v okolí bydliska. V zahraničí je k dispozícii ešte vakcína proti mačaciemu AIDS, u nás však dostupná nie je.

Zvyčajne po vakcinácii nevznikajú žiadne závažnejšie nežiaduce reakcie. Bežnou reakciou môže byť ľahká únava, znížený príjem krmiva a lokálne sa môže objaviť malá hrčka v mieste vpichu, ktorá počas pár týždňov zmizne.

 

Závažnejšia reakcia je vznik kožných granulómov, čo sú zapuzdrené zápalové ložiská. Často musia byť chirurgicky odstránené. Prípadné alergické reakcie sa objavujú do 24 hodín po vakcinácii. Pozorovať môžete opuch tváre či okolie očí, začervenanú kožu, zvracanie, zvýšené slinenie a sťažené dýchanie. Alergénom v tomto prípade môžu byť inaktivované vakcíny, častejšie však problém spôsobí pomocná zložka vo vakcíne. Najhoršou lokálne reakciou je postvakcinačný sarkóm, vyskytuje sa len u mačiek. Niektorí jedinci neprimerane reagujú na tkanivové poškodenie v podkoží a výsledkom je nádorové bujnenie. Nie je to reakcia na vakcínu ako takú, u zvlášť vnímavých jedincov môže sarkóm vzniknúť tiež po aplikácii antibiotík alebo kortikosteroidov.  

Určite nie je riešením neočkovať. Vyberte iba tie choroby, ktoré mačke reálne hrozia a všetko konzultujte s veterinárnym lekárom. V čase vakcinácie by mala byť mačka úplne zdravá a v dobrej kondícii. Po samotnom očkovaní počkajte v čakárni aspoň pol hodiny, prípadné kolapsové stavy sa počas tejto doby prejavia a veterinárny lekár je nablízku. Nasledujúcich pár dní mačku pozorujte a v prípade akéhokoľvek problému okamžite kontaktuje veterinára.  

 

Riziko vzniku priemerného sarkómu možno obmedziť na minimum použitím vakcín bez obsahu dráždivých látok a vyberať k aplikácii také miesta, kde možno prípadné nádorové bujnenie chirurgicky ľahko odstrániť.