Operácia väzu

Faron je pes plemena Cane Corso. Je to úžasný pes, šikovný, milujúci, aktívny a verný. A tiež niekedy trošku nemotorný. Akonáhle ja alebo niekto z rodiny ideme pracovať von, Faron je samozrejme ihneď pripravený na asistenciu. Musí detailne kontrolovať, čo robíme, čo máme v rukách a kam to dávame. Následne poriadne očuchat. Bohužiaľ to sa mu vypomstilo - raz sme vyniesli von zrolovaný koberec a položili ho na zem. V tú ranu tam Faron už bol, po koberci liezol a čuchal. Bohužiaľ je to ,, zemiak '', zadná noha mu z role zišla, on zakvičal, ľahol si a začal si okusovať koleno. Za chvíľku sa zdvihol a   pri chôdzi na onú nohu trochu kríval. Pár dní som to nechala byť s tým, že keď si tej nohy už nijako nevšíma, že to nebude nič vážne a že sa noha napraví. Nenapravila. Po cca troch týždňoch krívania sme navštívili veterinára. Tzv. šuplíkovou metódou zistil, že má Faron pretrhnutý kolenný väz a že je nutná operácia. V tú chvíľu som len vytreštila oči a pýtala sa, čo to znamená. Veterinár mi oznámil, že to je nenáročná operácia v narkóze, kedy existujúci väz vymení za umelý a potom bude mať pes chvíľu dlahu a bude všetko dobré.
 
Kolenný väz sa v našom prípade - úplného pretrhnutia, nedal nijako liečiť. Natrhnutý väz u mladých psov má šancu na zrast, pretrhnutý bohužiaľ nie. Preto nebolo vyhnutie a na operáciu som psa objednala. 
 
Nedarilo sa mi zohnať dostatok informácií. Nešlo mi ani o to, ako operácia prebieha, to nemôžem nijako ovplyvniť, ale o to, ako sa pes potom chová, čo potrebuje, čo smie a čo nie. Tak sme išli do neznámeho. 
 
Psíka sme priviezli, dali na vyšetrovací pult. Veterinár mu pichol uspávaciu injekciu a počas cca 3 minút začali Faronovi padať očká a tvrdo zaspal. V tej chvíli doslova úplne zvädnuté :) Nasledovalo oholenie nohy v mieste operácie a tiež dole nad labkou, kam prišla kanyla. Tú mu veterinár oblepil a obviazal. Potom sme už museli ísť preč.
 
Doma som samozrejme celá nesvoja sedela a čakala na telefón. Približne za dve a pol hodiny sa uskutočnil hovor, že operácia je hotová a aby sme prišli, keby sa pes začal preberať. Stihli sme to dobre, v čase nášho príchodu Faron stále plával v ríši snov. Mal celú nohu obviazanú, prvá vrstva bola gáza, druhá vata a tretia červený obväz, ktorý stvrdol ako sadra. Takže noha bola fixovaná, ale nie príliš zaťažená.
 
Operácia vyšla na necelé štyri tisícky korún. To mi prišlo ako únosné, tým skôr ak si vezmete, o ako veľkého psa sa jednalo. Zaplatili sme, dostali sme pár kapsúl liekov na prípadné tlmenie bolesti, psíka naložili a vyrazili k domovu.
 
Hoci to máme kúsok, pes sa nám cestou začal preberať. To bolo veľmi nepríjemné, zistil, že sa mu niečo dialo a bolelo ho to. Veľmi clivo a hlasno kňučal a snažil sa vstať a chodiť, hoci mu to vôbec nešlo a nemal ešte ani silu. Našťastie sme doma boli rýchlo. Psíka sme vyniesli domov a uložili. Počas štvrť hodinky sa dokázal postaviť, ale kňučal, operovanú nôžku v dlahe ťahal za sebou, nechcel posedieť a stále do niečoho narážal. V tej chvíli mi pripadalo, že strašne trpí a že mu musím pomôcť, len som nevedela ako. Ale netrpel, bol proste len zmätený, prekvapený a trochu ustráchaný. Museli sme ho skrátka chytiť, dať ležať a strážiť. Bol unavený a tak rýchlo zase zaspal. Prášky na bolesť nebolo potrebné podávať, následne si nohy vôbec nevšímal. 
 
Druhý deň ráno sme vyniesli Farona von aby si uľavil. Ale poviem vám, nosiť aspoň trikrát denne a dva týždne v kuse, 55 kg vážiaceho psa dve poschodia hore a dolu, dalo pekne zabrať!
 
Mali sme obavy z toho, ako sa dôjde vycikať, keď vždy jednu zadnú nohu zdvíhal. Zo začiatku sa operovanú nohu skutočne snažil dvíhať, samozrejme si ju akurát len počúral, nakoniec sa naučil ju tak nejako natiahnuť dozadu. Takže žiadne komplikácie ani v tomto smere.
 
Bála som sa, ako dlho ho dokážem udržať v pokoji. Faron si zvykol behať so svojou kamoškou Sisi celý deň po vonku, strašiť poštárov a skákať na dvere, keď ide okolo nejaké nezbedné dieťa, ktoré ho dráždilo. No a teraz som s ním bola nepretržite doma a strážila a strážila. Podľa veterinára mal zostať v pokoji 14 dní. No lenže môj milý pes už tretí deň cupitali na schody, vonku pobehoval a blbnul aj s dlahou. Po schodoch mu našťastie nešlo chodiť, dlaha mu v tom bránila. Vďaka neskrotnej snahe o akúkoľvek aktivitu mal už šiesty deň dlahu potrhanú a ošumelú, takže sme vyrazili na preväz. Veterinár dal dole dlahu, nohu prezrel a bol spokojný. Telo podľa neho väz prijíma dobre, rana nehnisá a je čistá. Spokojne sme odišli domu s tým, že ďalší preväz nás čaká za týždeň. Ale čo sa nestalo, náš aktivista mal opäť po 5 dňoch obväzy na maderu, hoci som sa snažila psa krotiť, čo to šlo. Takže druhý preväz. Pri tejto návšteve nám veterinár už dal iba dezinfekciu, ktorá podporovala hojenie jazvy. Noha bola v perfektnom stave, samozrejme bolo nutné ju šetriť - neskákať, nebehať, vyhnúť sa schodom. Väz bol telom prijatý, rana bola zahojená, stehy sa vstrebávali. Pohyb som začala zaraďovať veľmi pozvoľna, predsa len dva týždne je krátka doba na zahojenie sa kolena a navyše s ohľadom na hmotnosť psa som to nechcela riskovať. Určite ale môžem odporučiť plávanie, to sa mi osvedčilo skvele. Akonáhle sa stehy zatiahnu a rana je zrastená, šup do vody. Ale pozor na terén, vyhnite sa mokrým kameňom, mäkkému bahnu a podobne.
 
A týmto vlastne celá operácia a liečba končila. Po pár týždňoch sa jazva úplne stratila a zarástla srsťou, takže z pohybového ani estetického hľadiska nezostali žiadne pamiatky. Pre podporu pevnosti a ako prevenciu som začala Faron podávať Alavis Triple Blend pre kone.  V prípade 55 kg vážiaceho psa sa jedná o finančne výhodnejšie variant a tiež vzhľadom na to, že je tento prípravok vo forme prášku a nie tabletiek, sa dobre v krmive stratil. Faron odvtedy behá ako srnka a s kolenom nebol žiadny problém. Dnes sú to dva roky, čo má operáciu za sebou.
 
Ak teda vášho miláčika tiež čaká výmena väzu, nebojte sa. Buďte v pokoji, verte svojmu veterinárovi. Ide naozaj o rýchly zákrok, ktorý neohrozuje život. Je ale nutné dbať po operácii na čo najmenšie zaťaženie operovanej nohy. Ja som zostala po celú dobu sa psom doma. Vonku ho proste neustrážite, je tam veľa podnetov a ruchov a navyše, stonať sa má doma v teple :) Určite odporúčam dlahu a obväzy pravidelne kontrolovať, občas sa stalo, ako sa noha hýbala, že sa obväz zosunul a pod dlahu sa dostali nečistoty. To sa potom zle čistí a nie je to vzhľadom k čerstvej rane vôbec dobré. 
 
Odporúčam kúpiť psíkovi pár odolnejších hračiek na zabavenie , ideálne niečo menej náročného. Zložitejšie hry si pes chce obhliadnuť a ovoňať zo všetkých strán aby zistil, kadiaľ na to. Ale vy chcete, aby pes zostal v pokoji. Mne sa osvedčil Kong, do ktorého som natrela trochu paštéty s piškótami, tvarohom alebo nasypala kúsky syra. Keď to dáte do mrazničky, psíka zabavíte na dlhšiu dobu. Ďalej som zadovážila pár veľa tvrdých maškŕt, ako sú žuvačky alebo bravčové ušká .   Ak máte doma plávajúcu alebo inú hladkú a klzkú podlahu, tak pozor. Pes má zo začiatku s chodením problémy, vyzerá, ako keby sa to ešte len učil. Je nemotorný, neohrabaný a jeho chôdza je vratká. Nenechajte ho po takej podlahe chodiť, ak by pošmykol, môže si skutočne ublížiť. Ja som to vyriešila asi 3m dlhým kusom koberca, na ktorom sa mohol pretiahnuť a otočiť. Mimo neho sám potom už nešiel, bolo vidieť, že si nie je istý. Radšej počkal na nás a my ho odniesli.
 
Čo sa týka pelechu, zabudnite na pelechy s vysokým okrajom. Pes bude mať so vstávaním ťažkosti, bude to pre neho vďaka nehybnej nohe (v našom prípade zadnej) náročné. Výborné sú tvrdšie a vyššie  pelechy bez okrajov . Pri vstávaní sa pes nebude zbytočne boriť a nebude mu nič prekážať.