Možno si to neuvedomujeme, ale naše psychické rozpoloženie má na našich štvornohých miláčikov väčší vplyv, než by sme čakali. Psy nás totiž nevnímajú len očami alebo ušami. Čuchajú zmeny v našom tele, ktoré sú spôsobené emóciami, a sledujú našu reč tela.
Keď sme vystresovaní, smutní alebo nahnevaní, mení sa nielen naše správanie, ale aj pach, ktorý vyžarujeme. A psíkovia sú na také signály extrémne citliví. Dokážu nás „prečítať“ často lepšie ako ľudia okolo nás. A podľa toho tiež reagujú. Niektorí sa stiahnu, iní sa nás snažia svojou prítulnosťou a súznivým pohľadom upokojiť a nepohnú sa od nás na krok.
Vlastná skúsenosť
Keď som mala svojho prvého psíka, začala som si všímať jednu zvláštnu vec. Čím bol Maxík starší, tým viac a intenzívnejšie reagoval na moje emócie. Keď som sa práve cítila zle, bola nervózna alebo smutná, menil sa aj jeho výraz a správanie. Niekedy ku mne len ticho prišiel a ustlal si na mojom bruchu či nohách, inokedy bol nepokojný alebo sa odo mňa nepohol ani na krok. Keď už bol veľmi starý a ja som bola práve v strese, okamžite na to jeho zdravotný stav zareagoval. A určite to nebola náhoda. Je teda dôležité sa držať v psychickej pohode nielen kvôli nám samým, ale aj pre naše chlpáčky.
Že vám to príde zvláštne? Skúste si spomenúť na chvíle, keď ste boli chorí. Ako sa vtedy váš psí parťák správal? Možno bol pokojnejší, strážil si vás alebo sa k vám túlil viac ako obvykle. Rovnako ako hafani dokážu vycítiť fyzickú bolesť, vycítia aj tú psychickú. Emócie pre nich nie sú neviditeľné. Sú pre nich rovnako skutočné ako hračky, maškrty alebo pachy na prechádzke, nech chceme alebo nie.
Možno je na čase sa na svojej najvernejšej štvornožke začať pozerať trochu inak – nielen ako na oddaných kamarátov, ale ako na vnímavé a citlivé dušičky, ktoré s nami prežívajú všetko dobré aj zlé. A nabudúce, keď vás prepadne smútok, skúste chvíľu pozorovať svojho psíčka. Možno vám dá najavo, že v tom nie ste sami.