Prečo to ten pes robí?

Čo to sú pokojné signály?

Upokojujúce signály sú určitým dorozumievacím prostriedkom u psov. Používajú ich nielen pri komunikácii medzi sebou, ale aj v komunikácii pes - človek. Jedná sa o niekoľko rôznych spôsobov správania, ktoré sú viac či menej viditeľné a   vďaka ktorým dáva pes najavo istý nekomfort.
 
Najviac sa s upokojujúcimi signálmi stretávame v komunikácii medzi psami. Prečo to tak je? Jeden z dôvodov je ten, že psy týmto signálom rozumejú, správne na ne reagujú, a tak sa im oplatí ich používať. Ak im človek nerozumie, pes si musí nájsť iné riešenie, ktoré bude mať efektívnejší účinok.

Aké signály psy používajú?

Čo vlastne pes robí, keď sa upokojuje? Ako to vyzerá? Upokojovanie má mnoho rôznych podôb, s niektorými sa stretávame častejšie, s inými menej. Niektoré nám prídu mylne ako prejav agresie a psovi je striktne zakazujeme, iným sa smejeme, pretože ich zle čítame. Veľa ich ale môžeme na svojich psoch pozorovať denne.
 
Vrčanie a cerenie zubov - to je jeden z najčastejších upokojujúcich signálov. U väčšiny psov to nebýva prvý signál, ktorý používajú, ale uchyľujú sa k nemu v prípade, keď predchádzajúca signály nefungovali. Sú to signály, ktoré my ľudia najlepšie rozpoznáme, pretože majú výrazný vizuálny aj zvukový charakter. Bohužiaľ takéto psy často považujeme za agresívne aj napriek tomu, že neútočia a nehryzú. Pravdou je, že čím viac bude okolie tieto signály ignorovať, tým pravdepodobnejšie je, že pes hrýzť začne.
 
Predstavte si situáciu, keď psa niečo výrazne bolí, môže to byť napr. Poranená tlapka. Keď mu chcete tlapku očistiť a ošetriť, psík odchádza preč. Vy ho chytíte, aby nemohol utiecť, a začnete ranu čistiť. To ho bolí ešte viac a pes začína pozerať inde, potom aj vrčať a ceriť zuby. Vy zvýšite tlak, aby sa nemohol vyvliecť a capnete ho cez ňufák, že na vás nemá čo vrčať a ďalej mu čistíte ranu a snažíte sa zistiť, či tam nezostalo niečo, čo by mohlo robiť neplechu. Potom stačí jedno zlé štuchnutie, ktoré zabolí ešte viac, a pes sa zaženie a uhryzne vás. Je agresívny? Nie je. Bohužiaľ nemal inú možnosť, ako situáciu riešiť. Keď chcel odísť, bolo mu to znemožnené. Keď dával najavo, že sa mu to nepáči, bolo mu vysvetlené, že takto sa správať nesmie. A bolesť stále stúpala, až to nevydržal a zahnal sa. To bolo z jeho pohľadu víťazstvo. Pohrýzol, uvoľnilo sa zovretie, prestala bolesť a psík mohol odísť.
 
Čím viac podobného tlaku budeme na tohto psíka vyvíjať a čím menej budeme rešpektovať jeho prejavy, tým viac on bude na nás obozretný.
 
Odvrátenie hlavy - tento upokojujúci signál je menej vnímaný, ale o to viac používaný. Často ľudia pridávajú fotky psov, ktorí odvracajú hlavu. Niekedy len tak, niekedy od jedla. Popisy často bývajú "Tiež sa vaši psi nechcú fotiť?" A pod. Psíkovi nedochádza, že ho fotíte a chcete si uchovať spomienku na túto chvíľu, na tento výlet alebo zdieľať fotku na Facebooku. Oni jednoducho vidia opäť tú divnú škatuľku, ktorú pred nich dávate a asi moc nevedia, čo si o tom majú myslieť a čo očakávať. Vyvoláva to v nich neistotu, a tak odvracajú hlavu, aby dali najavo "nechoď s tým bližšie, nepáči sa mi to".

Prečo to vlastne psíkovia robia?

Ako už bolo spomenuté, dávajú tak najavo niečo, čo sa im nepáči. Môže sa jednať o chvíľkovú neistotu, ktorá počas chvíľky odoznie. Tiež sa ale môže jednať o strach, ktorý je zakorenený hlbšie. V každom prípade je dôležité, aby bol na signály psíkal braný zreteľ a zbavili sme ho neprijemných podnetov. Ak by k odstráneniu nedošlo, bude sa reakcia stupňovať a aj z pokojného milého psíka sa môže stať nervák, ktorý v každej situácii ihneď "vyletí".