Spolužitie králikov

Divé králiky v prírode žijú v skupinách, ich sociálne správanie je veľmi vyvinuté a samotou trpia. Prítomnosť ostatných im dodáva pocit bezpečia, vzájomne sa starajú o srsť, hrajú sa spolu, spoločne chodia von na pastvu, skrátka tvoria veľkú rodinu.
 
V domácich podmienkach sa im o potravu a bezpečie staráme my, ľudia. Rovnako tak im doprajeme sociálny kontakt. Ale druhého zajačika nikdy nenahradíme. Teda ak je to aspoň trochu možné, určite majte ušiakov viac. Ak ste však začiatočník a skúsenosti ešte len zbierate, je lepšie svoje sily nepreceňovať a zaobstarať zatiaľ len jedného maznáčika. Akonáhle sa zžijete, prežijete králičiu pubertu a nastavíte základné výchovná pravidlá, môžete uvažovať o zaobstaraní kamaráta. Tu totiž neplatí úmera dvaja zajačikovia=dvojnásobne starosti a práca. Áno, za krmivo a veterinárnu starostlivosť budú výdavky vyššie, ale ušiaci sa spolu vyhrajú a vás čaká veľa veselých chvíľ ich sledovaním. V každom prípade musíme myslieť na pár pravidiel. Každý králik si zaslúži súkromie a potrebuje svoju klietku / svoje miestečko, ktoré bude považovať za teritórium. V prípade, že naučíte králiky na voľno, si každý pravdepodobne nájde svoje obľúbené miestečko a budú sa vzájomne rešpektovať. Vždy ale buďte pripravení, že spolužitie možno nevyjde podľa vašich predstáv a vy budete mať dvoch králičích jedináčikov. Zoznamovanie neradno unáhliť a dosť možno to na prvý pokus nevyjde. Určite sa nevzdávajte a vytrvajte, pretože hoci sa budete snažiť akokoľvek, spoločnosť druhého zajačika jednoducho nenahradíte. A istotne ušiaci prídu čoskoro k rozumu a vy ich po niekoľkých márnych pokusoch nájdete, ako oddychujú jeden pritúlený k druhému :) Ak budete mať králiky z preverených a kvalitných chovov, kde nie sú mláďatá predčasne odstavené, chovateľ sa všetkým venuje, králiky sú vyrovnané a majú vyvinuté sociálne návyky, celé zoznamovanie bude jednoduchšie a s väčšou pravdepodobnosťou na úspech.
 
V žiadnom prípade spolu nechovajte nekastrovaného samčeka a nekastrovanou samičkuu a nepúšťajte ich ani spoločne behať. Stačí okamih a budete sa môcť tešiť na malú ušatú nádielku. Toto spolužitie nenesie žiadne výhody, máte dvoch králikou jedináčikov, musíte sa starať o každého zvlášť a navzájom si nie sú žiadnym prínosom.
 
Nekastrovaný samček a kastrovaná samička síce neznamená prírastok, ale samček si nedá pokoj. Bude veľmi dotieravý a samičke bude pekne liezť na nervy. Navyše je veľká pravdepodobnosť, že si bude značkovať teritórium močom a bobkami a vy nebudete stíhať upratovať.
 
Kastrovaný samček a samička (kastrované alebo nie) je už lepšia kombinácia. Samček nebude mať rozmnožovacie pudy a nebude slečnu otravovať. U nekastrovanej samice sa môžu vďaka prítomnosti samčeka objavovať falošná graviditá a s tým spojená náladovosť. Po kastrácii by tento problém mal odznieť. Problém môže nastať vo chvíli, keď má samček z minulosti skúsenosť s krytím a moc dobre si všetko pamätá. Toto naučené správanie jeho kastrácia pravdepodobne nevyrieši. Ak kupujete samčeka k samičke a tá žila nejakú dobu o samote, je možné, že samca do svojho teritória už nepustí a bude nutné ich chovať oddelene.
 
Dve samičky ponúkajú vhodnejšiu kombináciu, zvlášť, ak ide o matku s dcérou alebo dve sestry, odpadá nám tak nutné zoznamovanie. U spolužitia dvoch rovnako starých samičiek sa v čase puberty môžu objaviť nezhody a záleží hlavne na dotknutých, ako situácia dopadne. V mnohých prípadoch si niekoľkými drobnými potýčkami vyriešia vzájomné vzťahy a je všetko v poriadku, občas však nastane situácia opačná a dievčatá si vojdú do chlpov tak ostro, že už spolu nebudú môcť byť spoločne. V prípade dvoch rôzne starých samíc je dobré, ak je novo prichádzajúca mladšia, ktorá sa staršej samičke prirodzene podriadi. Tu môže nastať problém v čase puberty, ktorá prichádza medzi 4. a 8. mesiacom veku. Opäť záleží hlavne na samičkách, ako situácia dopadne a či sa aj po tomto období znova spriatelia.
 
V žiadnom prípade nesmiete spoločne chovať dvoch nekastrovaných chlapcov, ani keď sa jedná o súrodencov z jedného vrhu. V čase dospievania doslova nepoznajú brata a budú spolu bojovať na život a na smrť. Teda naozaj NEODPORÚČAME!
 
Riešením nie je ani kastrácia iba jedného zo samčekov, ten bude totiž utláčaný druhým jedincom.
 
V zahraničí sa najčastejšie spoločne chovajú kastrovaní samčekovia. Kastrácia je ideálna u mladého jedinca, cca vo veku 10 - 14 týždňov (u väčších plemien až do veku 16 týždňov). Ak je totiž zákrok vykonaný v takto mladom veku, u samčekov sa nevyvinie silné teritoriálne ani sexuálne správanie a spolužitie je veľmi mierumilovné. Neskôr kastrovaní samčekovia už mohli dosiahnuť pohlavnu dospelosť a pravdepodobne sa budú s ostatnými biť.
 
Čo povedať na záver? Aj keď sa môže zdať chov jedného zajačika v mnohých ohľadoch jednoduchší a pohodlnejší, musíme mať na pamäti, že králik je veľmi sociálne zviera a osamote jednoducho \"trpí\". Samozrejme na svete žije veľa spokojných králičích jedináčikov, ktorí so svojimi majiteľmi odpočívajú večer na gauči pri televízii alebo dokonca spia v posteli, spoločnosť rovnakého živočíšneho druhu nikdy nedokážeme nahradiť. A tak by sme sa mali o spolužití s druhým ušiakom aspoň pokúsiť:)