S výchovou začnite od šteňaťa ...
U najmenších šteniatok prebieha socializácia, teda učenie sa rôznym podnetom tým, že sa s nimi stretávajú. Počas socializácie sa šteňatá zoznamujú s inými psami, ale aj ďalšími zvieratami, s rôznymi zvukmi a situáciami. Spoznávajú ten bežný život, napríklad cestovanie autom, upratovanie domácnosti, búrku a pod. Dôležité je, aby všetky tieto stretnutia v rámci socializácie boli pre šteňa pozitívnym zážitkom.
Po ukončení tohto obdobia prichádza na rad tzv. habituácia, teda postupné zvykanie si na podnety. Nebýva to už taká samozrejmosť. Niekedy musíme psíka vystavovať podnetu pravidelne, aby si naň zvykol. Napríklad, ak pracujeme so strachom z veľkých rán, tak psíka učíme od slabších podobných zvukov, že sa nič nedeje, a zvuk pomaly zosilňujeme. A práve to je proces učenia zvaný habituácia. Aj keď mnohí z vás to slovo možno nepočuli, v praxi ste ho u psa určite použili.
... na výcvik ale nie je potreba sa ponáhľať
Vychovávať je dobré od prvej chvíle, čo ste si priniesli šteniatko domov. A určite je fajn ho aj trošku cvičiť, hlavne, aby reagoval na svoje meno. S menej dôležitými povelmi sa však nemusíte nikam ponáhľať! Budete mať ešte dosť času psíka naučiť, aby podával pac, líhal si na chrbát alebo napríklad váľal sudy.
Nečakaná zmena
Môžu nastať rôzne situácie, ktoré vás nenapadnú riešiť s predstihom. Či už to sú situácie plánované alebo nie. Možno sa budete musieť presťahovať alebo sa vám narodí bábätko. V horších scenároch psíkovi zomrie majiteľ a ten sa tak dostane v dospelosti k iným ľuďom. Ale tiež si môžete z útulku osvojiť dospelého jedinca, ktorý má nejakú históriu za sebou, nejaké skúsenosti a návyky. Čo teraz? Pes má nejaké zvyky, zaužívané správanie. Je vopred dané, že už chovanie psa nezmeníme a budeme sa musieť my prispôsobiť? Nie je!
Je jednoduchšie správanie naučiť, ako odnaučiť
Vždy bude pre vás jednoduchšie, aby ste niečo psíka naučili, než aby ste ho odnaučili zlozvyky. Preto ľudia chcú radšej šteniatka, ktoré nemajú skúsenosti žiadne, a naučia ich to, čo potrebujú. A tiež práve preto sú niektoré psi hľadajúce nový domov doporučované len skúseným kynológom, pretože môžu mať nešváry, s ktorými by sa začiatočník trápil. Cesta tu ale je! Ako odnaučiť naučené.
Predstavte si situáciu, keď je pes zvyknutý, že mu majiteľ na prechádzkach hádže loptičku. On si ju vezme, niekde s nou behá a keď uzná za vhodné, pribehne k pánovi a hodí mu loptičku pod nohy, aby mu majiteľ zase hodil. Povedzme, že psík má 5 rokov, teda už 5 rokov funguje na každej prechádzke takýmto spôsobom. A zrazu sa rozhodnete, že je šikovný, snaživý a chcete s ním chodiť na cvičák a skladať skúšky. Súčasťou je aj povel aport. Ako by mal vyzerať? Odhodíte aport, pes pre neho dobehne, prinesie aport okamžitě k vám, sadne si a stále aport drží, kým si ho nevezmete. Teda začiatok rovnaký (páníček hádže aport), ale všetko ostatné už musí byť úplne iné. Myslíte, že je to vopred stratené? Rozhodne nie je! Len vám bude trvať asi o niečo dlhšiu dobu, než sa dostanete k rovnakému výsledku ako iný majiteľ s ročným psom, ktorý je od šteňaťa vedený k tomu, že hračky sa nosia majiteľovi.
Podobná situácia je, ak mátenapríklad vonkajšieho psa, u ktorého nevadí, že si vonku šteká na okoloidúcich ľudí. V dospelosti sa s ním presťahujete do bytu a zrazu je štekanie problém, susedia sa sťažujú. Odnaučiť štekanie vám dá oveľa viac práce, než keď si zaobstaráte šteňa do bytu a od prvej chvíle ho budete učiť zostávať v izbe samého doma a bez štekania.
A čo psí dôchodca?
Starého psa novým kúskom naučíš! Sú psi, ktorí sú zvyknutí učiť sa celý život a to je ideálny prípad. Ich mozog zostáva stále v pohotovosti, stále premýšľa a pracuje. Starším ľuďom sa tiež odporúča udržiavať mozog v aktivite, napríklad lúštením krížoviek, precvičovaním pamäte a pod. U psov je to svojím spôsobom podobné.
Ak starší pes nebol zvyknutý celý život nejako pracovať a premýšľať, možno to pre neho bude náročnejšie, ale určite nie nereálne. Stačí nájsť tú správnu motiváciu pre neho a pôjde to. Čím ďalej viac sa medzi psičkarmi odporúčajú rôzne hlavolamy a čuchacie hry, ktoré sú pre psích seniorov úplne ideálnou zábavou. Fyzicky ide o nenáročnú aktivitu, preto sú vhodné aj pre chorých psíkov.
A čo vy, učíte svojich starých psíkov stále niečo nové? Alebo máte pocit, že už to nemá cenu? Podeľte sa s vašimi skúsenosťami.