Zuzka Sequensová

U spokojného psa som začínala ako brigádnik, občasná výpomoc na pobočke na Chodove. Z brigádnika sa stal zamestnanec a z predavačky operátorka zákazníckej linky. V súčasnej dobe, ak vám niekto volá ohľadom objednávky, s najväčšou pravdepodobnosťou hovoríte práve so mnou. Spoločne s ďalšími kolegami sa staráme o obsah webu a o články na našom blogu. V kancelárii so mnou veľa času trávi moje borderku Mája. Fotomodelka, ktorú poznáte najmä zo sociálnych sietí. Mnoho z vás ju mohlo stretnúť aj osobne v našej kamennej predajni v Prahe.

Najmä kolektív ľudí, v ktorom pracujeme. Dobrá nálada je v kancelárii na dennom poriadku. Stretávať sa s kolegami aj po práci či cez víkendy, na tom nie je asi nič zvláštne. Ale kto môže povedať, že s šéfkou vyrazia napríklad na preteky? My zo spokojného psa áno. :) Ideálne práca je vraj tá, ktorá sa vám stane koníčkom. Ja som si vďaka svojim záľubám prácu našla a musím potvrdiť, že to príslovie má naozaj niečo do seba.

Čo si pamätám, vždy v našej rodine boli mačky. Ako rodina žijúca na okraji Prahy v rodinnom domčeku sme potrebovali, aby niekto chytal myši, ktoré sa usídlili v našom pivnici. Časom rodičia rozhodli, že je predsa potreba aj pes, ktorý ochráni dom a babičku, ktorá často zostáva sama doma. A tak nám prišiel do rodiny prvý pes, dobrmanka Cherry. Kto vie, či by si to vtedy rodičia nerozmysleli, keď by vedeli, ako veľmi mi tým ovplyvní život.

 

Dobrmanka pochádzala zo zahraničia , bola to výstavné šampiónka, bohužiaľ ako čas ukázal, tak zdravotne na tom nebola najlepšie. Ja ako malá holČička som si vyplakala operáciu, ktorá nijako nepomohla, ale vysvetlite 10-ročnému dieťaťu, že jeho najlepšieho priateľa musí nechať odísť. O dva roky neskôr som už pochopila, že to tak nejde a s Cherrynkou sa rozlúčila. Bez psa som ale byť nechcela a naši mi tak zaobstarali belgickou ovčandu Fayum. S tou som začala spoznávať, že život so psom nie je len o prechádzkach a hranie sa na záhrade. Napriek tomu sme sa s Fayou k žiadnym pretekom či výstavám nakoniec nedostali.

 

Všetko prišlo až s obstaraním Máji. Život sa obrátil naruby a všetko sa začalo točiť okolo psov. Výcvik poslušnosti, športy, výstavy atď. Akonáhle je vidina voľného víkendu, vždy ho zaplní psi. Maju som si zaobstarala na začiatku roka 2011 s tým, že budeme behať agility. Osud tomu chcel asi trochu inak. Zo šteňaťa sa podarilo vychovať spoločenského psa, ktorého môžeme brať všade so sebou. V dvoch rokoch sme spoznali flyball, ktorý si Mája zamilovala a tak sme začali aktívne pretekať s tímom Hop Trop. Vďaka flyballu sme sa dostali aj za hranice na Majstrovstvá Európy. Po dvoch rokoch pretekov som usúdila, že je na čase ukázať, že ani vo svete agility sa nestratíme a začali sme trénovať. Trochu sa nám do toho zamiešal dogfrisbee a tak sa teraz snažíme rozdeliť čas medzi tieto dva športy, aj keď agility je stále v popredí. Môžete nás ale vidieť aj na kadejakých iných akciách, rady si vyskúšame aj niečo nové. Aneb Mája je talent na všetko, čo si človek zmyslí.

 

A aby tých štvornohých zvieratiek doma nebolo málo, tak rodičia si zaobstarali ďalšie belgickú ovčandu. A pretože je to psík šikovný a krásny, tak si jej občas vypožičiame na pár hodín či dní a vyrazíme aj s Chelsea na nejakú výstavu alebo na tréning. Jednoducho povedané, v práci riešim psy a po práci opäť riešim psov. Neviem si moc predstaviť, dať psa na stráženie a odísť na dovolenku, takže Mája jazdí všade s nami.