História
História appenzellského salašníckeho psa siaha pravdepodobne až do stredoveku, ale ako samostatné plemeno bol Appenzel uznaný až koncom 19. storočia. Za prvý plemenný štandard vďačíme Maxi Seiberovi, ktorý významnou mierou prispel k cieľavedomému čistokrvný chov sa tejto rasy. Začiatkom 20. storočia bol založený prvý samostatný klub plemena, čo prispelo k väčšiemu záujmu o tieto psy a k ďalšiemu rozvoju čistokrvného chovu. Svoje meno získal appenzellský salašnícky pes podľa švajčiarskeho kantónu Appenzell. Odtiaľ sa počas rokov rozšíril do ďalších európskych krajín a po čase aj do Ameriky.Správanie a temperament
Pretože je Appenzel prirodzene veľmi nedôverčivý voči cudzím ľuďom, je dobrým strážcom, ktorý sa len tak nenechá podplatiť . Na druhú stranu je dôležité takto nedôverčivého psa od útleho veku dôkladne a správne socializovať. Aby appenzellský salašnícky pes vyrástol vo vyrovnaného a sebavedomého psa, potrebuje v mladosti veľa nových kontaktov s ľuďmi a nové podnety. Izolácia môže u tohto plemena napáchať obrovské škody. Appenzell potrebuje rozhodného, ale láskavého pána, ktorý bude schopný stanoviť psovi jasné hranice a bude trvať na ich dodržiavaní. Svojmu pánovi a celej jeho rodine je appenzellský salašnícky pes veľmi oddaný a je im dobrým priateľom. Appenzell nie je žiadny pecivál a denne potrebuje dostatok pohybu a nejaké zamestnanie. Je vnímavý a činorodý, rád aportuje a má rád vodu. Dobre sa prispôsobuje zmenám a rýchlo sa učia novým veciam. Má nadanie takmer pre všetky psie športy, takže je len na voľbe majiteľa, ktorému zo psích športov dá prednosť.Vzhľad
Appenzellský salašnícky pes je stredne veľký, vrtký, univerzálny salašnícky pes s vyváženou, takmer kvadratickú stavbou tela. Hlava je ľahko klinovitého tvaru a pomerovo zodpovedá zvyšku tela. Menšie oči mandľového tvaru majú čulý výraz. Vysoko a široko nasadené uši trojuholníkového tvaru bývajú nesené sklopenej a priliehajú k tvári. Kratšie krk prechádza do kompaktne stavaného trupu.Celé telo appenzellského salašníckeho psa je pokryté dobre vyvinutými svalmi. Stredne dlhý a silný chvost je vysoko nasadený a spravidla býva nesený tesne nad úrovňou chrbta. Končatiny appenzellského psa majú pevné kosti a dobre vyvinuté svaly. Srsť je tvorená hustú a lesklú krycou srsťou, ktorá prilieha k telu a je doplnená kratšia podsadou. Appenzell má trojfarebné sfarbenie, kedy základnou farbou je čierna, ktorá je doplnená hnedočervenými a bielymi odznaky. Kohútiková výška dospelých jedincov sa pohybuje v rozmedzí 48-58 cm a hmotnosť dospelého Appenzel je zhruba 25-32 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Appenzellskému salašnickému psovi bude najlepšie na vidieku, na predmestí alebo v malých mestách. Do mestského života sa vďaka svojej veľkej aktivite a značné potrebe pohybu príliš nehodí.Samočistiaci srsť appenzellského salašníckeho psa nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Iba v období pĺznutia je potrebné srsť kefou pravidelne zbavovať vypadávajúce podsady. K bežnej starostlivosti o psa by mala patriť pravidelná zubná hygiena, ktorá odstráni zubný povlak a zabráni vzniku zubného kameňa a nepríjemnému zápachu z úst zvieraťa. Občas je vhodné vykonať kontrolu očí a uší a v prípade, že si pes prirodzene neobrousí pazúriky, vykonáva sa v prípade potreby ich skrátenie.
Platobné metódy
