História
História Tervueren je spoločná s ostatnými typmi belgického ovčiaka. Ešte pred rokom 1891 boli psy podobní dnešným belgickým ovčiakom využívanie k usmerňovanie ovčích stád a ich stráženie. Neskôr však neboli toľko potrební a hrozilo vymiznutia tohto plemena. Roku 1891 bol založený chovateľský klub na ochranu belgických ovčiakov. V tom čase belgický veterinár Adolphe Reul zhromaždil 117 belgických ovčiakov. Tie začal triediť podľa srsti a farby do celkovo šiestich skupín. Neskôr bol tento počet obmedzený na dnešnej štyri typy belgického ovčiaka. V niektorých krajinách uznávajú každý typ ako samostatné plemeno, inde je berú ako rôzne typy jedného plemena - belgického ovčiaka. Tervueren dostal svoje meno po zámku, kde sídlil pán M.F Corbeel, ktorý si Tervueren veľmi obľúbil a tiež vyšľachtil zo svojho zakladateľského páru - psa Toma a fenky Poes. Do USA sa dostali prvý jedinci až v 40. rokoch 20. storočia, prvý vrh bol dochovaný až roku 1954.
Správanie a temperament
Tervueren je veľmi chytrý, bystrý a učenlivý pes. Vďaka svojej obratnosti a vytrvalosti sa hodí pre psie športy, ale aj ako služobné plemeno, v čom mu pomáha aj jeho ostražitosť. Občas je možné ho vidieť ako vodiaceho či asistenčného psa. V minulosti tiež dosahoval výborných výsledkov pri hľadaní drog. Vďaka svojej energii a neunavitelnosti je skvelým parťákom pre dlhé prechádzky, ktoré by mu mali byť dopriato. Je preto vhodný skôr pre aktívneho človeka. Rovnako ako ostatné typy belgického ovčiaka je citlivý, ale nie je hysterický. K výcviku je potreba pristupovať rozhodne, ale citlivo, najlepšie motiváciou. Motivovať sa dá ľahko maškrtou i loptičkou. K cudzím ľuďom je nedôverčivý, ale nie je agresívny, je skvelým a ostražitým strážcom, ktorý bude bez váhania brániť svojho pána. Svojmu pánovi je nesmierne oddaný a vyžaduje jeho pozornosť a spoločnosť. Pokiaľ pes bude sám, bude nespokojný a bude sa nudiť. Aby sa zabavil, môže si nájsť vlastné zábavu, ktorá ale najskôr nebude po chuti jeho pánovi.
Vzhľad
Tervueren je svojím zovňajškom veľmi podobný groenendael . Je to stredne veľké, harmonicky stavané plemeno, z ktorého vyraďuje sila, energia a elegancie. Obrys tela je kvadratický, hlava je vysoko nesená a dobre tvarovaná. Papuľa môže byť mierne dlhšia ako lebka, smerom k ňufáku sa však zužuje. Ňufák je čierny a pysky sú dobre pigmentované. Vysoko nasadené a menšie uši majú trojuholníkovitý tvar, koniec ucha ide do špičky. Oči sú stredne veľké, mierne šikmé a forme mandlí. Pohľad by mal byť priamy, inteligentný a živý. Krk je dobre nasadený a mierne predĺžený, trup je celkovo silný, nie však ťažkopádny. Dobre nesený chvost je silný pri koreni, dosahuje minimálne po päty, prípadne je ľahko presahuje. V pokoji je nesený zvisle, v akcii je zdvihnutý, ale nepresahuje hornú líniu psa. Srsť je dlhá, na krku tvorí bohatý golier (hrivu). Sfarbenie je béžovej až červené s tieňovaním alebo šedé s tieňovaním. V tvári musí byť výrazná maska. Na správnom výslednom dojme sa tiež podieľa tzv. Uhlovanie - tzn. čierne končeky chlpov, ktoré budia dojem poprašku. dôležiité sú tiež správna výška v kohútiku a hmotnosť - u psov je to 60-66 cm pri 25-30 kg; u súk 56-62 cm pri 20-25 kg.
Starostlivosť a životné podmienky
Ako už bolo spomenuté, tervueren je spoločenský pes, ktorý chce byť neustále v kontakte so svojim pánom. Ak je mu toto umožnené, môže byť umiestnený do vonkajšieho koterca. Avšak za predpokladu, že je koterec riadne vybavený zateplenú búdou a ochranou proti slnku. Vďaka svojej povahe vyžaduje dlhé prechádzky a vybitia energie. Dôležité je ho tiež vhodne zamestnať, aby sa nenudil. Srsti je potrebné venovať dostatočnú pozornosť. Ľahko sa zašpiní, je teda vhodné ju pravidelne kefovať, v prípade väčšieho zašpinenia psa celého vykúpať. Dôležitá je tiež pravidelná kontrola uší a očí. Na odstraňovanie ospalek možno využiť borovú vodu. Pravidelná kontrola chrupu je tiež vhodná, podávať možno rôzne tyčinky na hryzenie či dentálnej riasu. Pravidelná starostlivosť a kontrola pazúrikov umožní psíkovi bezbolestný pohyb. Väčšina pazúrikov sa sama pri pohybe obrusuje, to ale neplatí o piatom pazúriky, ktorý so zemou neprichádza do kontaktu a je potrebné ho občas zastrihnúť.
Zdravie
U Tervueren sa môžu vyskytovať problémy s pohybovým aparátom, najčastejšie DKK a DLK, rovnako ako u ostatných veľkých psov. Vhodné je teda podávanie kĺbovej výživy, a to aj preventívne. Rovnako ako u ostatných typov belgického ovčiaka sa môže aj u Tervueren vyskytnúť epilepsie. Na ostatné dedičné ochorenia toto plemeno väčšinou netrpia.
Kŕmenie
Vzhľadom k svojej aktivite a prípadnému pracovnému zaradeniu iste tervueren ocenia kvalitnú stravu. Na výber je buď metóda BARF alebo granuly. Granule by sme mali voliť pre stredné plemená, a to s čo najväčším podielom mäsa a nízkym alebo najlepšie nulovým obsahom obilnín. Ak je psík vo vysokej záťaži, je možné voliť granule pre pracovné či športové psov. Tieto granule obsahujú dostatok energie na pokrytie služieb týchto aktívnych zvierat. Ak BARFujeme, je nevyhnutne nutné variť dostatočne výdatnú a vyváženú kŕmnu dávku. Musí v nej byť dostatok energie a vyvážený pomer bielkovín, tukov a sacharidov, ďalej potom vitamínov a minerálnych látok. S poslednými dvoma spomínanými môžu pomôcť doplnky stravy pre BARF. Či už tak alebo onak, je vhodné dennú kŕmnu dávku rozdeliť aspoň na dve menšie porcie. Môžeme tak predísť pretočenie žalúdka, čo je život ohrozujúce a akútne ochorenia. Preventívne tiež odporúčame dodržiavať ľudový režim minimálne dve hodiny po nakŕmení.
Platobné metódy
