História
Bolonský psík je staré plemeno pôvodom z Talianska. Svoje meno dostal podľa mesta Bologna, hlavného mesta provincie Emilia-Bologna na severe Talianska. Predchodcom bolonského psíka bol Bišónik a obe plemená bola často zamieňaná alebo označovaná za jedno. Odpradávna to by predovšetkým spoločník a maznáčik. V priebehu 11. a 12. storočia bol Boloňáčik veľmi obľúbený vo vyššej spoločnosti a u šľachty, kde títo psi patrili k častým a žiadaným darom. Medzi vlastníkmi týchto hravých psíkov patrili aj španielsky kráľ Filip II. Habsburský, milenka francúzskeho kráľa madame de Pompadour, cárovná Katarína II. alebo panovníčka Mária Terézia. Tá svojho psíka milovala natoľko, že po jeho smrti ho nechala preparovať a dodnes ho môžeme vidieť vo Viedenskom prírodovednom múzeu. Vysoká popularita však Boloňákovi nevydržala a v priebehu ďalších rokov pozvoľna klesala. Po II. svetovej vojne v Taliansku ostal jediný chovateľ Mario Persichi. V roku 1979 bolo v celom Taliansku zapísané len 7 jedincov bolonského psíka, ktorý sa tým ocitol na pokraji vyhynutia. V tej dobe sa manželia Bonanno rozhodli, že sa pokúsi o záchranu tejto rasy. Bohužiaľ sa ukázalo, že väčšina psov zapísaných v plemennej knihe má vážne chyby. Preto sa rozhodli do chovu zaradiť jedinca bez preukazu pôvodu, ale zodpovedajúci štandardu plemena. V roku 1984 sa ich sučka Lilli stala šampiónkou Talianska a potom ju nasledovali aj ďalšie psy. U nás začala s chovom bolonského psíka pani Hildegarda Kuběnová, ktorá v Berlíne zakúpila fenku Amandu von Dato. V roku 1995 zakúpila v Taliansku ďalšie dva psy a jednu sučku z chovateľskej stanice Di Platino irídia, čím získal chov na kvalite a posunul sa na vysokú úroveň. V dnešnej dobe už stráca Bolonský psík status raritného psa a zvoľna sa udomácňuje v slovenských domácnostiach.Správanie a temperament
Bolonský psík je hravý, bezstarostný pes, bez známok agresívneho správania. Rodinu svojho majiteľa bezvýhradne miluje. Dospelým i deťom je verným spoločníkom. Hoci je veľmi vitálna, nie je hyperaktívnea ochotne sa prispôsobí dennému rytmu a aktivite svojho pána. Nerád býva osamotený. Boloňáčik má rád dlhé prechádzky, ale nevyžaduje veľa pohybu, takže je veľmi vhodný aj pre seniorov. Bolonský psík nepotrebuje žiadny zvláštny výcvik, ale je to nesmierne inteligentný pes a ľahko sa učí novým veciam. Občas môže byť tvrdohlavý až tvrdohlavý. Po zlom s ním nič nezmôžete, vľúdne jednanie je tou správnou cestou k jeho výcviku. Bolonský psík je veľmi priateľský k ľuďom aj ku zvieratám. Voči cudzím môže byť z počiatku ostražitý. Reakcia majiteľa na nové osoby spravidla značne ovplyvňuje jeho správanie voči jednotlivcovi.Vzhľad
Boloňák je malý, územčistý, kvadratický pes, kompaktného vzrastu. Srsť je biela, v jednej vrstve bez podsady a pripomína vlasy. Hlava je stredne veľká, lebka má mierne vajcovitý tvar. Bolonský psík má rozvinutú čeľusť a horné pysky neprekrývajú dolnej pery. Oči sú guľaté a vždy tmavé. Pery, okraje očných viečok a nos sú čiernej farby. Uši sú vysoko posadené, dlhé a nosené zvesené pozdĺž hlavy. Chvost je dlhý a býva nesený v oblúku nad chrbtom. Bolonský psík má výšku v kohútiku 25-31 cm a v dospelosti dosahuje váhy 3-4 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Hoci je Bolonský psík malý vzrastom, je to veľmi podnikavý, priateľský a sympatický pes . Zástupcovia tejto rasy nie sú náchylní k chorobám a nevyžadujú žiadnu zvláštnu starostlivosť. Jedinou pravidelnou starosťou tak zostáva starostlivosť o srsť. Srsť bolonského psíka je tvorená jednou vrstvou bez podsady a rovnako ako vlasy vyrastá každý vlas ich srsti z vlasových folikulov. Boloňáci teda nepĺznu, ale odumreté srsti sa zbavujú vyčesávaním. Pretože majú previsnuté uši, odporúča sa ich pravidelná kontrola, aby sa predišlo ušným infekciám. Tiež je vhodné udržiavať chlpy okolo očí krátke, aby nedochádzalo k dráždeniu oka a nadmernému slzeniu, ktoré potom spôsobuje tmavšie sfarbenie srsti okolo očí. Bolonský psík nie je uspôsobený k celoročnému pobytu vonku, naopak je veľmi vhodný na správanie v mestských bytoch.Zdravie
Bolonský psík je všeobecne veľmi zdravé plemeno, ktoré nie je nijako náchylné k väčším zdravotným problémom. Netrpí ani žiadnymi obvyklými chorobami malých plemien. Spravidla do veku 10 rokov žijú bez väčších genetických zdravotných ťažkostí a aj v vo veku 10-tich rokov sa Boloňáci správajú ako šteňatá. Svoj mladistvý vzhľad si títo psi udržujú po celú dĺžku života a sú veľmi aktívne do vyšších rokov svojho veku.Kŕmenie
Odporúča sa kvalitné suché krmivo, rozdelené do dvoch denných jedál. Druh krmiva závisí na veku a úrovni aktivity psa. Boloňáci nepotrebujú veľa pohybu, zato nikdy nepohrdnú maškrtou. Preto dávajte pozor, aby ste svojho psa neprekrmovali. Upravte kŕmnu dávku podľa aktuálnych potrieb Vášho psíka tak, aby boli uspokojené jeho nutričné požiadavky, ale zároveň tak, aby nedochádzalo k nadmernému priberaniu a obezite psa.
Platobné metódy
