História
História bulteriéra bohužiaľ začína jeho smutným využitím. Roku 1835 boli v Anglicku zakázané zápasy medzi psami a medveďmi (prípade túrmi), a preto sa ich zástancovia rozhodli začať organizovať zápasy medzi psami, ktoré sa dali lepšie utajiť. Pôvodne sa k týmto zápasom používali buldoci, ale tí sa usporiadateľom zdali byť pomalí a nešikovní. Rozhodli sa teda buldogov skrížiť s teriérmi, čím získali psov, ktorí síce neboli príliš pohľadní, ale zato mali vlastnosti, ktoré sa pre zápasy hodili viac. Po buldogovi zdedili výdrž, silu a robustnú postavu, po teriérovi potom intelekt, vytrvalosť a rýchlosť. Roku 1850 skrížil James Hinks bulteriéra s bielym anglickým teriérom a údajne aj s dalmatíncom. Vznikol pohľadnejší biely pes s tmavými škvrnami. Prvýkrát bolo plemeno oficiálne predstavené na výstave v Birminghame v roku 1862 a v roku 1887 potom vznikol Bull Terrier Club.
Správanie a temperament
Bulteriér je celkovo veľmi akčný, zvedavý, sebavedomý a ostražitý pes. Avšak celé jeho správanie je odrazom výchovy a výcviku. Potrebuje majiteľa, ktorý bude dôsledný a nenechá sa obalamutiť jeho zjednávaním. Bulteriér má vlastnú hlavu a obyčajné plnenie povelov nie je pre neho. Pokiaľ bude ale vychovaný dôsledne a s láskou, bude z neho skvelý rodinný pes. Je však potrebné, aby "hlavu rodiny a svorky" rešpektoval. Ku svojej rodine je veľmi oddaný a milujúci, neustále s nimi chce byť v kontakte. Ak je ponechaný sám alebo sa nudí, môže sa u neho prejaviť deštruktívne správanie. K cudzím ľuďom sa chová odmerane, ohlási ichpríchod štekotom, ale nikdy na nich nezaútočí, jedine ak by nadobudol dojem, že je jeho rodina v ohrození. K deťom je to milujúci a trpezlivý spoločník, ale vďaka svojej robustnosti by im mohol nechtiac ublížiť, preto je potrebné ich hru organizovať pod dohľadom dospelej osoby. Pokiaľ si "jeho" deti hrajú s inými deťmi a nadobudol by dojem, že sú v ohrození, mohol by na cudzie deti zaútočiť. Čo sa týka kontaktu s ďalšími psami, potom bulteriér samostatne konflikt nevyhľadáva. Pokiaľ je ale vyzvaný k bitke, bude ťažkým súperom, ktorý bude chcieť vyhrať. Neodporúča sa teda prechovávať dva jedince jedného pohlavia v rovnakom prostredí. Ostatné zvieratá znáša a toleruje v prípade, že bol k tomu vedený od malička.
Vzhľad
Bulteriér je celkovo veľmi svalnatý, aktívny pes s rozhodným a inteligentným výrazom. Tvar hlavy je jeho najtypickejší rys - je dlhá, mohutná a má vajcovitý tvar s typickým klabonosom. Špička nosa je zahnutá dole, nosná huba má mať čierne sfarbenie. Oči sú úzke, trojuholníkového tvaru. Typické je tmavo hnedé alebo čierne sfarbenie. Malé a tenké uši sú nasadené blízko seba. Krk je veľmi svalnatý, dlhý a klenutý, bez voľnej kože. Chvost je krátky, nízko nasadený, zužuje sa do tenkej špičky. Koža tesne dolieha k telu, srsť je krátka, rovná a tesne prilieha. V zime sa môže vyskytovať jemná podsada. U bielych jedincov je srsť čisto biela, u farebných prevláda farba.
Starostlivosť a životné podmienky
Pravidelná starostlivosť o bulteriéra nie je nijako náročná. U srsti postačí raz do týždňa vyčesať gumovou kefou, v období pĺznutia je lepší každodenné česanie. Bulteriér má veľmi citlivú pokožku, preto nie je vhodné ho často kúpať. Ak je to potrebné, odporúčame využiť suchý šampón alebo šampón hypoalergénny. Ospalky okolo očí je vhodné každý deň odstrániť, využiť k tomu možno aj čističe očného okolia, prípadne bórovú vodu. Pazúriky je potrebné udržovať v rozumnej dĺžke. Ak psík chodí po tvrdom povrchu, môže si ich sám obrúsiť. To však neplatí pre piaty pazúrik, ktorý je nutné pravidelne kontrolovať a zastrihávať, aby nezačal zarastať. Ďalšiu starostlivosť by sme mali venovať zúbkom a dutine ústnej. Ak psík dovolí, je najvhodnejšia mechanická očista. Ak sa to psíkovi ani po poriadnom nácviku nepáči, pomôžu dentálne maškrty. V prípade rozsiahleho zubného kameňa je potreba vyhľadať veterinárneho lekára, ktorý ho odstráni v celkovej anestézii. Čo sa týka bývania bulteriéra, odporúčame ho umiestniť dovnútra domu alebo bytu. Má krátku srsť, ktorá ho pred zimou neochráni. Pokiaľ bude mať k dispozícii záhradu cez deň, bude spokojný, pretože si bude mať kde vybiť energiu. Aj tak je ale potrebné sa mu dostatočne venovať, cvičiť ho a dopriať mu zamestnania či dostatok pohybu. Pokiaľ sa bude nudiť, začne vymýšľať svoju zábavu a pri odlúčení od rodiny dosť trpí.
Zdravie
Bohužiaľ bulteriér nepatrí medzi najzdravšie plemená. Niektoré ochorenia možno správnym prístupom stabilizovať a umožniť tak psíkovi čo najpríjemnejší život, iné sú bohužiaľ fatálne. Dôležité je tiež zaraďovať do chovu len zdravé jedince. Z tých najvážnejších sú ochorenia obličiek (polycystické ľadvina a hereditárna nefritída) a srdce. Ochorenie obličiek môže byť diagnostikované až v dospelosti, u srdiečka sa jedná väčšinou o dedične podmienené vady. Ruka v ruke s bielym sfarbením kráča riziko hluchoty. Či už sa jedná o sankciáchenie jednostranné či obojstranné, ide o problém, ktorý významne ovplyvňuje život psa. Ďalšími problémami sú postihnutie pohybového aparátu, predovšetkým luxácia pately, ochorenie štítnej žľazy alebo problémy s pokožkou. Koža bulteriérov je veľmi citlivá, preto sa môžu vyskytnúť rôzne zápaly kože alebo potravné alergie, ktoré sa takto prejavujú. Či už zistíte akékoľvek odchýlky od zdravia vášho miláčika, odporúčame návštevu veterinárneho lekára. Včas podchytené ochorenie môže zlepšiť životný štandard vášho parťáka.
Kŕmenie
Bulteriér rovnako ako každý pes vyžaduje kvalitnú stravu. Na výber máme buď Barf alebo granule. Pri Barfe je potreba zostavovať vyvážené kŕmne dávky, bohaté na dostatok bielkovín, sacharidov a tukov a s vyváženým obsahom minerálnych látok a vitamínov. S tým môžu pomôcť dnes vyrábané doplnky stravy pre BARFujícich psíkov. Pri graniliach volíme také, ktoré majú vysoký obsah mäsa a minimálny alebo najlepšie žiadny obsah obilnín. Bulteriéri majú sklony k priberaniu, preto je potrebné na to myslieť a jedálniček vhodne upraviť. Vzhľadom k jeho veľkosti určite odporúčame rozdelenie kŕmnej dávky na dve porcie (raňajky a večere) a dodržanie kľudu po nakŕmení. Je to to najmenej, čo pre neho môžeme v rámci prevencie pred torziou žalúdka urobiť.