História
Plemeno vzniklo v roku 1977 vo vtedajšom Československu. Matka prvého vrhu bola fena slovenských čuvača, otcom kanadský saňový pes z oblasti Athabaska (Aljaška). Zámerom bolo vyšľachtiť všestranného psa, ktorého bude možné zapriahnuť aj do saní, pretože saňových psov bol v tej dobe nedostatok. Zástupcovia plemena sú vidieť nielen na pretekoch, ale zúčastnili sa aj niekoľkých expedícií. Vzhľadom k svojej použiteľnosti v horách a usadlosti sadením v Česku tak vznikol názov slovenský horský pes. Plemeno bolo zaregistrované v roku 1984, ale pretože sa zatiaľ nedočkalo medzinárodného uznania, patrí stále do kategórie neuznaných plemien FCI.
Správanie a temperament
Čechohoráčci majú veľmi priateľskú povahu k ľuďom aj k ostatným psom či iným zvieratám. Sú to ideálne rodinní spoločníci, milujú deti, nie sú agresívne a ak sa im niečo nepáči, jednoducho odídu. Sú veľmi sebavedomí a majú svoj vlastný názor, často sa teda môžete stretnúť s tvrdením, že sú horšie cvičiteľné. Pre začiatočníkov to tak naozaj bude, ale ak viete, ako na ne, stanú sa vám skvelými parťákov. Dôležitá je správna motivácia.
Je to živý pes milujúci pohyb a najšťastnejší bude v aktívnej rodine. Neočakávajte žiadneho gaučového povaľača, aj keď si samozrejme rád odpočinie na vašom obľúbenom mieste u televize. Väčšinu času ale bude v pohybe. Rád s vami bude chodiť behať alebo výletit na dlhšie túry. Najlepšie zábavou je pre slovenského horského psa psie záprahy, ťahanie kolobežky i lyžiarov. Venovať sa s ním môžete ľubovoľnému musherskému odvetví.
Na svoju rodinu je fixovaný a má citlivú povahu, pri výcviku ho motivujte pozitívne a zabudnite na fyzické tresty. Vaša kamarátmi a návštevu privíta s rovnakou radosťou ako vy. Nepozvaní hostia z neho ale nadšenie nebudú, vie byť totiž veľmi dobrý strážca.
Vzhľad
Veľký, silný a napriek tomu atletický pes mierne obdĺžnikového až takmer kvadratického formátu tela. To je český horský pes. Nohy má vyššiu, ale pevné, svalnaté a s veľkými oválnymi labkami. Výška psov dosahuje až 70 cm, fenky bývajú o pár centimetrov menší. Srsť čechohoráka je dlhá, avšak nenáročná na starostlivosť. Na čisto bielom podklade sú čierne alebo hnedé platne rôznych veľkostí a tvarov i v rôznych odtieňoch daných farieb. Cez zimu má bohatú podsadu, ktorá chráni pred nepriazňou počasia. Bohato osrstený je tiež chvost, ktorý je nasadený v línii zadku. V pokoji je nesený zvislo nadol alebo mierne prehnutý, v pohybe a v afekte potom ide nad líniu chrbta do kosákovitého tvaru. Hlava je úmerná veľkosti tela s pomerne širokou lebečnou a zreteľným, ale pozvoľným stopom. Oči sú stredne veľké, oválneho tvaru, hnedej a tmavohnedej farby. Uši sú posadené vysoko a ďaleko od seba, trojuholníkového tvaru a previsnuté.
Starostlivosť a životné podmienky
Ako už bolo povedané, starostlivosť o srsť nie je nijako zložitá. Stačí pravidelne vyčesávať, najmä v období pĺznutia. Kúpanie a šampónovanie nie je potreba, srsť čechohoráka má samočistiacu schopnosť. Vďaka tvaru uší je ale potrebné čas od času prezerať, či v nich nie je nečistota či zápal. Zuby sa veľkým plemenám nekazí toľko, napriek tomu je vhodné nejakú hygienu dodržiavať. Čistiť zúbky psíkovi mechanicky alebo používať doplnky stravy, ktoré zabraňujú usadzovaniu kameňa. Starostlivosť o pazúriky sa často odvíja od povrchu, po ktorom pes bežne chodí. Na tvrdom povrchu sú pazúriky obrusované a je potreba strihať len vlčie pazúry. Pokiaľ ale behá skôr po mäkkom podklade, budete musieť občas vziať do ruky klieštiky a pazúriky skrátiť.
Český horský pes má funkčný srsť a je odolný proti nepriaznivému počasiu. Vďaka tomu môže žiť celoročne vonku, ideálne na vidieku či dokonca na horách. Však bol tiež šľachtený do psieho záprahu u saní. Napriek tomu ale uvíta spoločnosť a rád si zájde na návštevu domov. Celé dni na záhrade pri búdy by bol nešťastný, nezabudnite mu venovať dostatok času v priebehu dňa a na pravidelných prechádzkach.
Zdravie
Čechohoráci sú veľmi zdravé a odolné plemeno, nie sú nijako zvlášť zaťaženie dedičnými chorobami. U jedincov sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu (DKK), preto sú bedra v chove sledovanej a jedinci s vyšším stupňom nie sú pustené do chovu. Vždy teda pozerajte na výsledky rodičov a ich príbuzných, či sa tam nejaké problémy nevyskytli. Vzhľadom k veľkosti plemena je vhodné podávať preventívne kĺbovú výživu už od šteňacieho veku. Veľké plemená môže postihnúť akútnej torzia (pretočenie) žalúdka, nie je to ovplyvnené plemenom, ale všeobecne veľkosťou psa. Preto je dobré rozdeliť kŕmnu dávku do viacerých porcií a po jedle dodržiavať pokojový režim. Ak budete mať podozrenie na torziu, okamžite vyhľadajte veterinárneho lekára.
Kŕmenie
Český horský pes nevyžaduje žiadne špeciálne kŕmenie, stačí sa riadiť všeobecnými radami pre kŕmenie veľkých plemien. Predovšetkým vyberte kvalitné krmivo, na ktorom bude pes prospievať. Na prvom mieste v zložení hľadajte mäso a zamerajte sa na krmivos nižším obsahom obilnín alebo priamo bezobilné. Granulami pre šteňatá kŕmte aspoň do 20 mesiacov veku, než prejdete na dospelácke.
Platobné metódy
