História
O presnom pôvode deerhounda nemáme dôveryhodné informácie, ale rôzne archeologické nálezy potvrdzujú, že podobné psy žili na území Škótska už na začiatku nášho letopočtu. Vtedy sa ešte nešlo o čistú rasu, ale o typ psa, ktorý bol schopný sa prispôsobiť životu v drsných a chladných podmienkach škótskych hôr. Deerhound asi pôvodne slúžil k lovu vlkov, ale neskôr sa často využíval na lov jeleňov a inej vysokej zveri. Pre svoje lovecké schopnosti, odvahu a ušľachtilý vzhľad bol deerhound veľmi cenený. Dokonca natoľko, že šľachtic odsúdený na trest smrti, mohol svoj život vykúpiť darovaním niekoľkých deerhounda. Túto výsadu však mohli využívať iba členovia aristokracie s minimálne hraběcím titulom.Krušné časy nastali deerhounda v polovici 18. storočia po Jakobitském povstania. Po rozpade klanového systému sa deerhound ocitol na hranici vyhynutia. Na začiatku 19. storočia bola snaha obnoviť pôvodný chov deerhounda a tým bolo plemeno zachránené pred vyhynutím. To najhoršie však mal deerhound ešte pred sebou. Na konci 19. storočia sa k lovu využívalo hlavne strelných zbraní a lovci potrebovali predovšetkým sliediča, ktorí by vyhľadal postrelenej kusy zveri. Deerhound so svojimi schopnosťami už nebol vyhľadávaným spoločníkom a záujem o neho upadal. S nástupom 1. svetovej vojny sa situácia ešte zhoršila a deerhounda chovalo už len niekoľko málo nadšencov. Hoci sa jedná o výnimočného a všestranného psa, dodnes patrí toto plemeno medzi menej početné rasy.