História
Ako už názov napovedá, domovinou fínskeho špica je Fínsko. Tu sa vyvíjal takmer v úplnej izolácii od okolitého sveta, len s minimálnym vplyvom iných plemien. To sa však zmenilo v priebehu 19. storočia, kedy došlo k rozvoju dopravy. Ľudia začali viac cestovať a na svojej cesty často brali tiež svoje psy. Tí sa potom voľne krížili s miestnym špicom až do tej miery, že takmer došlo k zániku pôvodnej rasy. Za zachovanie fínskeho špica ako rasy vďačíme dvom mužom: Hugo Sandberg a Hugo Roos, ktorí sa zasadili o zachovanie čistoty plemena, jeho chov a o vypracovanie prvého oficiálneho štandardu. Ich úsilie prinieslo svoje ovocie. Nielen, že bol fínsky špic uznaný ako samostatná rasa, ale v roku 1979 bol dokonca vyhlásený za fínske národné plemeno.Správanie a temperament
V severských krajinách bol Finkie chovaný ako lovecký pes, ale do okolitých krajín sa rozšíril aj ako aktívny spoločník. Je to veselý, aktívny pes, ktorý má veľmi rád svoju rodinu a v prípade potreby sa chová ochraňujúco. Dobre vychádza s deťmi, ale pretože nemá rád hluk a krik, je vhodnejšie do rodín s odrastenejšími deťmi. Na svoju rodinu je veľa viazaná a potrebuje cítiť, že je jej súčasťou. Ako všetci špice aj Finkie veľa a hlasno šteká. To z neho robí skvelého strážcu, ale na druhú stranu to môže spôsobovať nepríjemnosti so susedmi. K cudzím ľuďom býva rezervovaný, ale nemal by byť agresívny. Vzhľadom k svojej lovecké minulosti má tendencie naháňať malé zvieratá a na prechádzkach by preto mal byť vždy na vodítku. Fínsky špic patrí medzi plemená, ktoré dospievajú pomaly a plnej zrelosti dosahuje až okolo tretieho roku veku.Vzhľad
Fínsky špic je malý pes s kvadratickú stavbou tela. Jeho hlava svojim pomerom zodpovedá telu, papuľa je úzka a smerom k ňufáku sa zužuje. Stredne veľké oči mandľového tvaru majú bystrý výraz a bývajú tmavé. Špicaté uši sú vysoko nasadené a bývajú nesené vztýčené. Stredne dlhý krk prechádza v kompaktnej, svalnaté telo. Rovné, svalnaté končatiny sú zakoncen guľatými mačacími labkami. Zadné končatiny sú dlhšie ako predné končatiny. Fínsky špic má chvost stočený cez chrbát smerom dozadu. Pred chladom ho chráni dvojitá, hustá srsť, skladajúci sa z veľmi hustej svetlej podsady a dlhšou krycou srsťou vo farbe červenohnedé alebo zlatohnedej. Dospelý Finkie má výšku v kohútiku 39-50 cm a dosahuje váhy 7-13 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Finkie je veľmi prispôsobivý pes, ktorý dokáže žiť rovnako dobre na vidieku ako v meste. Základom je poskytnúť mu dostatok pohybu. Pokiaľ ho na prechádzkach oklamete, vráti sa Vám to na správanie psa. Finkie, ktorý má málo pohybu a alebo sa nudí, má veľa energie, ktorú vynaloží na tropen nezbednosťou, ničenie nábytku alebo k iným neprávostiam a deštruktívnemu správania. Fínsky špic patrí medzi veľa ubrechaná plemená a ak ho chcete chovať v byte, mali by ste zvážiť, či to nenaruší dobré susedské vzťahy. Výcvik fínskeho špica vyžaduje určité skúsenosti a veľa trpezlivosti. Rozhodne to nie je vhodný pes pre neskúsených chovateľa. Fínsky špic je veľa sebavedomý a nezávislý pes, ktorý je ale tiež veľmi citlivý. Výcvik teda musí byť dôsledný, ale zároveň krátky a pozitívne, bez kriku a napätia. Ako pravý severania dáva prednosť chladnejšiemu počasie. Hustá srsť mu poskytuje dobrú ochranu voči zime a preto môže byť chovaný celoročne vonku.Srsť fínskeho špica vyžaduje pravidelné kefovanie. Aby nedochádzalo k hromadeniu baktérií v ďasnách, vzniku zubného kameňa a zápachu z úst psa, odporúča sa pravidelná ústna hygiena. Samozrejmosťou je občasná kontrola očí a uší a pokiaľ nemá pes možnosť si prirodzene obrúsiť pazúriky, vykonáva sa v prípade potreby ich skrátenie.