História
Ako už názov plemena napovedá, pôvodným domovom fínskeho duriča je Fínsko. Zhruba v období 18. až 19. storočia tu došlo ku kríženiu miestnych duričských psov s inými duričmi, dovezenými z Anglicka, Francúzska a Nemecka. Výsledkom bol vytrvalý lovecký pes, ktorý sa mohol pohybovať aj v ťažkom horskom teréne a ktorý slúžil k lovu zajacov a líšok, ale ktorý si dokázal poradiť aj s lovom vysokej zveri. Najväčší rozmach chovu toho plemena začal po roku 1889, kedy bol založený Fínsky chovateľský klub. Prvý oficiálny štandard fínskeho duričov bol spísaný v roku 1932. Od tej doby datujeme moderné éru fínskeho duričov, tak ako ho poznáme dnes.Správanie a temperament
Fínsky durič je stredne veľký poľovný pes s vľúdnu a šľachetnú povahou. K ľuďom je veľmi priateľský, preto nie je dobrým strážcom, ale jeho lovecké vlastnosti sú vynikajúce. Pri love pracuje samostatne, má skvelý čuch a veľkú vytrvalosť. S ľuďmi vychádza skvele a pekný vzťah má tiež k deťom. Medzi inými psami sa chová väčšinou disciplinovane, len samce môžu byť niekedy v spoločnosti iných samcov temperamentnejší. Fínsky durič je predurčený k lovecké prácu, ale ak sa jeho majiteľ nevenuje poľovníctva, môže psa zapojiť do niektorého zo psích športov. Vhodným športom bude agility cross, canicross alebo dog-trekking.Vzhľad
Fínsky durič je trikolórovo sfarbený, stredne veľký, pevne stavaný lovecký pes. Hlava je súmerná a má mierny, ale dobre viditeľný stôp. Stredne veľké oči oválneho tvaru bývajú hnedej a majú pokojný výraz. Uši bývajú nesené zvesené a svojou vnútornou stranou priliehajú k hlave. Stredne dlhý krk má mierne klenutú hornú líniu. Fínsky durič má stredne dlhé, svalnaté telo s hlbokým hrudníkom. Končatiny sú pevné a veľmi dobre osvalené. Nízko nasadený chvost je mierne zatočený a smerom od koreňa ku špičke sa zužuje. Pevná koža je pokrytá stredne dlhou, priliehavou krycou srsťou, ktorá je doplnená kratšia podsadou. Srsť má vždy trikolóra sfarbenie. Fínsky durič má v dospelosti výšku v kohútikuv rozmedzí 52-61 cm a dosahuje priemernej hmotnosti 20-25 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Fínsky durič je vynikajúci stopár, ktorý sa v loveckej praxi využíva predovšetkým k lovu zajacov a líšok. Pri love veľmi hlasno hlási a je schopný sa dobre pohybovať aj v ťažkých terénoch alebo v snehu. Je to pes, ktorý denne potrebuje veľa pohybu a preto sa nehodí do mestského bytu, ale oveľa lepšie mu bude v dome so záhradou na malom meste alebo na vidieku. Výcvik tohto plemena nebýva zložitý, vyžaduje však dôslednosť a použitie pozitívnych motivačných metód. Pretože má fínsky durič pokojnú a priateľskú povahu, nemožno s ním príliš počítať ako s strážnym psom. Srsť je veľmi nenáročná na starostlivosť. Postačí pravidelné odstraňovanie uvoľnenej srsti pomocou gumovej rukavice. Kúpanie nie je nutné a vykonáva sa iba v prípade potreby, keď už je srsť veľmi znečistená. Raz týždenne by sa mala uskutočniť kontrola očí a uší, aby sa včas odhalili prípadné zápaly. Ďalej sa odporúča pravidelná ústna hygiena, aby sa odstránil zubný povlak a zubný kameň a nedochádzalo k zápachu z úst zvieraťa. Fínsky durič má silné pazúry a pokiaľ nemá prirodzenú možnosť obrúsiť si ich na tvrdom povrchu, vykonáva sa v prípade potreby ich skrátenie.Zdravie
Fínsky durič patrí medzi prirodzene zdravé plemená, ktoré nie sú náchylné k chorobám a častým zdravotným problémom. Napriek tomu ani tomuto plemenu sa choroby úplne nevyhýbajú. Pri tejto rasy sa môžeme stretnúť s cerebelárne ataxiou, čo je dedičné ochorenie mozgových buniek, ktoré sa prejavuje postupne sa zhoršujúci koordináciou pohybov. V súčasnosti dochádza k vývoju testu, ktorý by bol schopný odhaliť mutáciu v géne SEL1L a umožnil testovanie chovných jedincov. Vďaka tomu by bolo možné jedinca prenášajúci mutáciu z chovu vylúčiť a zabezpečiť zdravú populáciu fínskeho duriča.Kŕmenie
Fínsky durič je aktívny lovecký pes, ktorý dokáže vynaložiť obrovské množstvo energie. Aby bol vo skvelej kondícii, musia dostávať kvalitnú stravu. Odporúča sa kvalitné suché krmivo, rozdelenej do dvoch denných jedál. S ohľadom na vek a úroveň aktivity psa zvoľte zodpovedajúcu krmivo a upravte kŕmnu dávku podľa aktuálnych potrieb Vášho psa tak, aby boli uspokojené jeho nutričné požiadavky, ale zároveň tak, aby nedochádzalo k nadmernému priberaniu a obezite psa. Nevyhnutný je tiež dostatok čistej vody, aby u psa nedošlo k dehydratácii.
Platobné metódy
