História
História dnešného foxteriéra začína v prvých desaťročiach 19. storočia v Anglicku. Je nutné spomenúť, že v tejto dobe znamenalo označenie foxteriér skôr pojem určujúci pracovné zaradenie, než špecifikáciu plemena. Títo menšie psi sprevádzali pri honoch na líšku duričov foxhound. V prípade, že sa líška ukryla pod zemou, pracovali na ich ulovenie práve foxteriéry (fox = líška, terra = krajina). Tiež ich sfarbenie muselo s duriče ladiť, preto bola žiadaná prevažne biela so znakmi. Na vzniku plemena sa významne podieľal reverend John Russell. Tento duchovný mal veľkú vášeň pre lov a pre svoje potreby si začal chovať vlastné psy, ktorí by spĺňali jeho predstavy a požiadavky. Jedno z plemien, ktoré vzniklo veľkou mierou jeho zásluhou, bol práve foxteriér. Prielom pre plemeno nastal v roku 1862 na výstave v Birminghame, kedy boli \"foxíci\" predstavení ako nový variant krátkosrstého teriéra. Psy z tohto obdobia sú považovaní za priamych predchodcov hladkosrstého foxteriéra, ktorý však bol v tejto dobe ešte mnohokrát neriadene krížený s bígle a hrubosrstým teriérov. Z týchto spojenie vznikla neskôr hrubosrsté varianta, ktorá bola prvýkrát predstavená tiež v Birminghame v roku 1872. O rok neskôr bol hrubosrstý foxteriér uznaný anglickým Kennel Clubom ako samostatné plemeno. Jeho obľuba rýchlo rástla, postupne získal proti svojmu hladkosrstému predchodcovi výraznú prevahu a nechýbal v žiadnej lepšej spoločnosti. Na začiatku 20. storočia patril k najobľúbenejším plemenám nielen v Anglicku, ale po celom svete. To mu vydržalo aj v období medzi svetovými vojnami. V Čechách patrí dodnes k obľúbeným plemenám, ale od 90. rokov je prekvapivo v počte zapísaných novo narodených šteniat valcovaný foxteriéra krátkosrstým.Správanie a temperament
Foxik je veľmi aktívny a temperamentný pes. S chuťou sa zapojí do akejkoľvek zábavy, je teda ideálnym plemenom pre aktívnych ľudí, ktorí mu ponúknu dostatočné množstvo aktívnej zábavy a ocenia jeho zmysel pre humor. Majiteľ foxteriéra musí tiež prijať fakt,že je to pes veľmi samostatný, s vlastným rozumom a myslením, čo ho mnohokrát môže činiť až tvrdohlavým. Často je využívam poľovníci, ktorým je ideálnym všestranným spoločníkom, najčastejšie pracujúcim ako jamník. Hlavne teda majitelia z radov nemyslivců musí Foxik zaistiť dostatok zábavy, ideálne je akýkoľvek kynologický šport, či už agility, flyball, dogfrisbee či tanec so psom. Toto plemeno neznáša dril, ale ak je dostatočne motivovaný, rýchlo nadobudne presvedčenie, že všetko robí pre svoju zábavu a bude všetko robiť s pravou teriér vytrvalosť do roztrhania tela. Je však nevyhnutné byť od malička v jeho výchove dôsledný a trvať na zákazoch, ktoré boli vydané. Šteňatá môžu mať až \"prihluple\" nevinný kukuč, ktorým mnohokrát majiteľa oklame a než sa nádejou, vyrastie z malého nezbedníka malý tyran. Pri správnej výchove a socializácii môže byť správnym rodinným psom, ktorý nepokazí žiadnu zábavu. S veľmi malými deťmi by však vždy mal mať dospelák dohľad, pretože foxteriérovi môže veľmi rýchlo dôjsť trpezlivosť, ak sa mu zábava nebude páčiť. Vzhľadom k jeho stále veľmi silnému loveckému pudu, je život s ďalšími domácimi zvieratami vždy otázkou dispozícií konkrétneho jedinca a tiež perfektný ranej socializácie.Vzhľad
Foxteriér je dlhonohý, dobre vyvinutý lovecký pes, ktorý nie je nikdy robustný ani hrubý. Typický je pre neho postoj \"dostihového koňa\". Ako hovorí štandard, stavba tela predstavuje dokonalú vyváženosť. To platí najmä o proporciách temena a tvárovej časti hlavy. Jeho srsť je hustá s jemnou podsadou, bohatá a veľmi tvrdá. Povolená je kombinácia dvoch alebo troch farieb - bielej, čiernej a hnedej (trieslovej), s tým, že základná je vždy farba biela. Dĺžka srsti je 2 cm na lopatkách a 4 cm na kohútiku, chrbte, bokoch a zadných končatinách. Tiež na papuli je srsť dostatočne dlhá, tak aby jej udeľujúc výraz sily. Celkovo pôsobí foxteriér veľmi súmerne a elegantne.Starostlivosť a životné podmienky
Toto plemeno je vhodné chovať v byte, i keď v teplých mesiacoch môže pobytevať aj vonku, jeho srsť s podsadou ho ochráni aj pred chladnejším počasím. Život v byte je vhodnejšie hlavne preto, že neznáša samotu a potrebuje byť súčasťou rodinného diania. Nemôže byť od rodiny trvalo odlúčený a už vôbec nemôže byť uviazaný u búdy. Aj v byte potrebuje svoje miesto, z ktorého bude môcť všetko sledovať a byť súčasťou života členov domácnosti.Čo sa týka starostlivosti o srsť, tak tá je oproti hladkosrstým teriérom trochu náročnejšie. Je nutné ich niekoľkokrát ročne trimovať a tiež aspoň 1-2x týždenne pravidelne kefovať. Pre elegantný vzhľad je dobré zastrihávať prerastenú srsť krku, zadných nôh a chvosta. To je nevyhnutnosťou hlavne u výstavných jedincov. Medzi pravidelnú starostlivosť patrí ako u ostatných plemien pravidelná kontrola vonkajšieho zvukovodu, zubov a udržiavanie pazúrikov v primeranej dĺžke.