Jazvečík 🐶

Hoci sa jednotlivé varianty od seba mierne líšia, základné povahové rysy platí pre všetky jazvečíky. Najčastejšie sa stretávame s popisom ako je "osobnosť", a "urážlivec", ale všetci chovatelia jazvečíkov sa zhodnú, že práve za toto označenie môže úplne iný faktor, a to je inteligencia. Jazvečíky sú nesmierne inteligentné, bystré a empatické a práve tieto vlastnosti im dávajú "vlastnú hlavu". Veľakrát sa snaží přesvědčit majiteľa, že oni to vedia lepšie a urobia si veci po svojom. Ľudia nepoznajúc plemeno o ňom mnohokrát hovoria, že je nevychovateľný a neposlušný, ale kto raz choval jazvečíka, ten ho práve pre toto bezhranične miluje. Jazvečíky sú klauni a pre svojho majiteľa sú ochotní položiť život. Cez svoj malý vzrast sú to odvážni a gurážny psi, ktorí sa nezľaknú žiadneho nebezpečenstva. Práve pre tieto vlastnosti sú veľmi cenení v poľovníctve. Kombinácia oddanosti človeku, inteligencie a nebojácnosti robí z jazvečíka vynikajúceho poľovného psa.

Ako už bolo spomenuté, jednotlivé varianty jazvečíka sa temperamentom mierne líšia. Hovorí sa, že najtvrdohlavější a najmenej ochotný sa "otrocky" podvoliť je jazvečík hladkosrstý. Ten veľmi rád ochutnáva a "ohlodáva" domáce vybavenie a textil, najčastejšie sa tiež uráža. Svoje "zlé vlastnosti" však vyvažuje obrovským zmyslom pre humor a všestrannú solídnu prácu. Má stále zachovaný silný lovecký pud.Dlhosrstý jazvečík je oproti svojmu hladkosrstému príbuznému naozajstným šľachticom. Je veľmi elegantný s krásnym pohľadom a príjemnou povahou. Aj jeho lovecké pudy nie sú tak silné ako u ostatných dvoch variantov. Práve tieto vlastnosti z neho robia obľúbeného mestského psa. Medzi jeho negatívne vlastnosti môže u niektorých jedincov patriť istá nervová labilita, ktorá spôsobuje prehnanú bojazlivosť a hryzavosť zo strachu. Nie je tiež tak sebavedomý.Drsnosrstý jazvečík je povahou niekde medzi týmito dvoma variantmi. Je priateľský, inteligentný a tiež výborný všestranný lovec. Zrejme pre svoju vyrovnanosť patrí k najobľúbenejšiemu chovanému typu v SR.Čo sa týka povahových vlastností štandardných a miniatúrnych jazvečíkov, nemali by medzi nimi byť zásadné rozdiely. Miniatúrny jazvečík by si mal zachovať všetky vlastnosti klasického jazvečíka a byť jeho zmenšenou kópiou. Iba menšie telo ho obmedzuje vo fyzickom výkone, rýchlejšie sa unaví a celkovú záťaž je nutné upraviť vzhľadom na drobnejšie telesnú stavbu.

Srsť jazvečíka sa delia na hladkosrstú, ktorá má byť podľa štandardu krátka, lesklá a hladko priliehajúca bez holých miest a dlhosrstou, ktorá je predpísaná rovná, lesklá s podsadou, priliehajúce k trupu, predlžujúca sa pod krkom a na spodnej strane tela. Na zadnej strane behov má byť zreteľne dlhšie osrstenie, svoje najväčšie dĺžky má dosahovať na spodnej strane prútu a tvoriť tzv. vlajku.

Posledná variantom srsti jazvečíka je hrubosrstá, ktorá je stanovená štandardom takto - s výnimkou papule, obočia a sluchov na celom tele podsadou prestúpená, priliehavá, hustá a drôtovitá krycia vlas. Na papuli je výrazná brada, obočie je husté a na ušiach je osrstenie kratšie ako na tele, takmer hladké. Chvost má byť dobre a rovnomerne, priliehavú srsť.

Aby výber medzi jazvečíky nebol tak jednoduchý, delí sa okrem troch typov srsti na tri veľkostné rázy. Jazvečíka štandartného, trpasličieho a králičieho. Posledné dva menované sú nazývané ako miniatúrny. Líšia sa od seba veľkosťou obvodu hrudníka, kedy trpasličí musí mať vo veku 15 mesiacov max. 35 cm (obvyklá váha v dospelosti okolo 5 kg) a králičie max. 30 cm (zvyčajne v dospelosti okolo 3,5 kg). Až v tomto veku sa rozhoduje, či jedinec bude králičieho či trpasličieho typu. Nie je výnimkou, že sa z jedného vrhu narodí ako králičie tak trpasličie šteňatá. Tieto veľkostné rázy sa môžu vzájomne krížiť, avšak kríženie miniatúrneho jazvečíka so štandardným je zakázané. Pri štandardnom rázu sa obvod hrudníka nemeria, ale jeho váha by sa mala pohybovať v rozmedzí od 6 do 9 kg.

Jazvečík nie je plemeno náročné na starostlivosť. Hladkosrstý typ má srsť samočistiaci a bezúdržbovou, pri znečistení stačí utrieť vlhkou handričkou a 1x týždenne vyčesať gumovou rukavicou. Táto srsť je však bez podsady, čo môže byť pre niekoho nevýhodou. Sú úplne   nevhodní na trvalý pobyt vonku. Títo psíkovia sú viac zimomriví a vďaka nízkym nohám môžu trpieť pri prechladnutí zápaly močového mechúra. Keď však majitelia berú na toto ohľad, je "hlaďák" veľmi nenáročný. Dlhosrstá varianta vyžaduje pravidelné kefovanie 1-2x týždenne s pohlídáním problémových partií ako sú uši, chvost a náprsenka, ktoré môžu plstnatiet. Oproti tomu drsnosrstého jazvečíka stačí 2x ročne vytrimovat a je rovnako nenáročný na starostlivosť ako jeho hladkosrstý príbuzný. Drôtosrstý však oveľa lepšie znáša aj vonkajšie pobyt v zateplenej búde.

Jazvečík patrí k veľmi variabilným plemenám a hodí sa prakticky do každého prostredia. Bude šťastný ako v meste s pravidelnými vychádzkami, tak v domčeku so záhradkou. Všetci majú ale jedno spoločné, a to je nutnosť mať svojho majitelia na blízku. Osamotení veľmi trpia a môžu to dávať hlasno najavo, čo môže hlavne u mestských psov spôsobovať susedské problémy. Už od mala je potreba učiť šteňatá samote a tomu, že sa majiteľ zase vráti.

Jazvečík nie je náročný na kŕmenie a väčšinou je veľmi žravý a stále pri chuti. To ale bohužiaľ často naráža na skutočnosť, že má sklony k priberaniu a nadváhe, čo škodí jeho zdravie a predovšetkým už spomínanú chrbticu. Je teda nutné dôsledne dbať na správnu výživu a veľkosť kŕmnej dávky s nie príliš vysokým obsahom tuku. Tiež neuškodí pridávanie kĺbovej výživy.