História
Kai je jedným zo šiestich pôvodných japonských psích plemien. Túto šestku tvoria Kai, Shiba inu, Akita inu, Hokkaido, Shikoku a Kishu. Jeho doložené objavenie siaha do roku 1929, nachádzal sa pri hore Fudži, v provincii Kai (dnes Yamanashi). Jeho predkovia sú ale preukázateľne dohľadateľní už v dobe 7000 rokov pr.n.l. Počas krátkej doby boli vysoko cenené jeho lovecké zručnosti a bol úplne nepostrádateľným loveckým partnerom, predovšetkým v horských oblastiach, kde sa skvele pohyboval a orientoval. Orientoval sa na lov predovšetkým vysokej zveri, ako boli antilopy Kamoshika a jelene, hojne sa ale tiež využíval pri love všetkého. Od bažantov po medvede. Dodnes sa jeho lovecký talent využíva najviac pri love divokých ošípaných a jeleňov. V roku 1931 videl prokurátor Dasuke Adachi v Kofu jedného zo zástupcov plemena Kai a veľmi ho zaujal. Skúmal jeho pôvod, vypátral miesto, kde sa jedinci nachádzajú, bola to dedina Ashizasu, a doviezol dvoch najlepších zástupcov plemena. Začala tak vznikať organizácia na ochranu tohto plemena, jeho chov, predstavenie a aj prvá výstava. Tam Kai verejnosť veľmi zaujal a už v roku 1933 bol zahrnutý do japonského národného dedičstva. Aby vláda podporila chov Kaie, ponúkala chovateľom daňové zvýhodnenie. Vďaka tomu sa plemeno prakticky bez úhony prenieslo aj napriek vojnovým obdobiam av dostatočnom počte trvá jeho chov dodnes.
Správanie a temperament
Kai je pes z hôr. Lovec, stratég, atlét a ostražitý tvor. Je cenený nielen ako vynikajúci a inteligentný lovec, ale aj ako nerozlučný priateľ a spoločník. Na svojho majiteľa má skutočne veľmi úzku a silnú väzbu. Vďaka tomu je vhodný pre partnerské športy, ako je napríklad agility. Nie je najlepším strážcom, zato sa skvele uplatní v oblasti záchranárskej alebo pátracej. Vyžaduje správny prístup, skorú socializáciu a dôslednosť. Potom je veľmi lojálni, poslušný a spoľahlivý, prívetivý a milujúci. Dobre sa znáša s deťmi aj inými psami v domácnosti. U cudzích zvierat a psov buďte ale na pozore, Kai je jednoducho zarytý lovec. Vďaka pozitívnemu prístupu vo výcviku je Kai skvele sa učiacim psom, miluje nové veci, rôzne aktivity a športy.
Vzhľad
Středně velké plemeno, statné, dobře osvalené, s výraznými holeněmi, silnými končetinami, muskulaturním krkem a velmi hustou hrubou srstí s podsadou. Díky té dokáží velmi dobře snášet Stredne veľké plemeno, statné, dobre osvalené, s výraznými holeňmi, silnými končatinami, muskulatúrnym krkom a veľmi hustou hrubou srsťou s podsadou. Vďaka tej dokážu veľmi dobre znášať aj kruté mrazy. Hlava je kratšia, chrbát nosa rovný, papuľa kratšia a silná, oči tmavé, tvaru trojuholníkového, uši vzpriamené. Chrbát je krátky a rovný, bedrá široké a hrudník hlboký. Chvost je nasadený vysoko a má stočený tvar. Vďaka tej dokážu veľmi dobre znášať aj kruté mrazy. Dorastá do kohútikovej výšky, v prípade psa 50 až 56 cm a pri sučkách 45 až 51 cm. Toto rozmedzie je dané štandardom FCI, pokiaľ by sme sa ale riadili štandardom KKA, tak je to 40 až 50 cm.
Vzhľadom na krajinu pôvodu plemena sú definované rôzne štandardy - JKC (Japanese Kennel Club), KKA (Kai Ken Aigokai) a NIPPO (Nihon Ken Hozonkai). Pokiaľ teda budete hľadať psa podľa štandardu napríklad KKA, bude rozmedzie vo výške psa i sučky odlišné. Najväčšou zaujímavosťou Kaie je srsť, jej žíhané sfarbenie. Pripomína žíhanie tigra, preto sa toto plemeno prezýva aj ako Tora inu, teda tigrie pes. Samotné žíhanie môže byť trojakého typu: aka-tora (červená žíhaná), chu-tora (stredná žíhaná) a kuro-tora (čierna žíhaná). Najvzácnejším a najcenenejším variantom je aka-tora. U plemena sa môže vyskytnúť aj recesívny gén, ktorý spôsobuje bielu farbu, tá je ale neprípustná. Výrazné sfarbenie a melírovaný vzor umožňovali psovi splynúť s horskými lesmi, v ktorých lovil, av dávnych dobách ho maskovali pred korisťou a predátormi. Množstvo žíhanie sa bude líšiť pes od psa, rovnako ako možný typ žíhania. Väčšina šteniat sa rodí celá čierna a žíhanie sa objaví s postupom času a bude sa meniť približne prvých päť rokov. Samotná srsť je veľmi hustá, rovná a hrubá, podsada je potom hebučká a mäkká. Tá sa mení dvakrát za rok.
Starostlivosť a životné podmienky
Starostlivosť o Kaie je pomerne jednoduchá, ak uspokojujete jeho nároky, ktorými sú pohyb a vaša spoločnosť. Kai je veľmi citovo viazaný na svojho majiteľa a jeho rodinu, nie je mu príliš dobre samotnému v byte, keď ráno odídete a večer sa k nemu vrátite. Je to temperamentný a inteligentný lovec, nie gaučový povaľač. Trpel by tak fyzicky aj mentálne. Potrebuje dostatok pohybu, preto sa nebojte spoločných športov, behu, agility, turistiky alebo sa pridajte do radov tých, ktorí chodia na tréningy stôp alebo záchranárčiny. Bude v tom skutočne vynikať. Vďaka kvalitnej a hustej srsti s podsadou dobre znáša aj veľké mrazy, teda pobyt v koterci a búde je možný. Pozor si ale dávajte v horúčave. Ak je totiž vystavený veľkému teplu alebo ak má v horúčave vyvíjať aktivitu, môže sa prehriať. Preto letné dni buďte niekde v tieni, v chlade, pri vode a na otvorenom vzduchu.
Zdravie
Kai platí za veľmi zdravé plemeno, u ktorého nie je zatiaľ popísaná žiadna rodová vada, opakovane sa vyskytujúca vada či choroba. Dá sa povedať, že sa občas vyskytne luxácia pately alebo rôzne alergie, ale ide skutočne iba o výnimočné prípady. Pravidelné návštevy veterinára a kvalitné šteňa sú najlepšie predpoklady k zdravému a dlhému životu psa.
Kŕmenie
Kai je lovec, a preto preferuje krmivo bohaté hlavne na živočíšne zložky. Takže základom by malo byť mäso, či sušené v granuliach, surové vo forme doma pripravovaného krmiva alebo konzervované. Vždy voľte kvalitu nad kvantitou. Veľa nekvalitných surovín sa nikdy nevyrovná menšiemu množstvu tých kvalitných. Nebojte sa o krmive poradiť s chovateľom alebo predajcom krmiva. Správny výber krmiva musí zahŕňať zohľadnenie životného štýlu, miery aktivity a preferenciám plemena.