História
Karelský medvedí pes bol vyšľachtený, aby pomáhal s lovom medveďov a iné veľké zveri. Úlohou psa bolo chytené zviera vyštekať a udržať na mieste do príchodu lovca, ktorý ho potom zabil. Cielené šľachtenie začalo začiatkom 20. storočia v oblasti Karélie na pomedzí Fínska a Ruska. Ruská strana sa však na vývoji novej rasy nepodieľala a preto je Karelský medvedí pes označovaný za čisto fínskej plemeno. Medzi predkami karelského medvedieho psa patrili sibírskej Laikov a niektorí zástupcovia severských špicov. Do ďalšieho chovu boli vyberaní jedinci s šedým sfarbením a časom sa ustálilo čiernobiele sfarbenie. Karelský medvedí pes bol prvýkrát predstavený v roku 1936 na psie výstave v Helsinkách.Do života karelského medvedieho psa kruto zasiahla rusko-fínska vojna, ktorá významne ovplyvnila početné stavy plemena. Po jej skončení sa vďaka úsiliu niekoľkých nadšených chovateľov podarilo zhromaždiť dostatočný počet chovných jedincov a pokračovať s čistokrvným chovom. Postupne došlo k rozšíreniu karelského medvedieho psa do ďalších krajín, ale dodnes zostáva najpočetnejšie zastúpený vo Fínsku, Švédsku a Nórsku, kde sa teší veľkej popularite. U nás je Karelský medvedí pes chovaný od druhej polovice 20. storočia.
Správanie a temperament
Karjalankarhukoira má rýchle reflexy, samostatné rozhodovanie a odvážnu povahu, preto sa skvele osvedčil pri love veľkej zveri. Karelák má pomerne zložitú povahu. Rozhodne nie je vhodný pre začínajúcich chovateľov. Karelský medvedí pes je veľmi nezávislý a nie je ľahké mu veliť. Potrebuje majiteľa s dostatkom skúseností, ktorý psovi určí jasné hranice a prinúti psa je rešpektovať. U tohto plemena je nevyhnutná včasná socializácie, pretože čo nestihnete do puberty psa, to bude ťažšie psa v neskoršom veku naučiť. Je to výborný strážca, pretože je mu vlastná prirodzená ostražitosť voči cudzím ľuďom a vždy štekotom upozorní na novo prichádzajúci alebo keď sa deje niečo neobvyklé. Napriek tomu nebýva agresívny a človeka by nenapadol. S deťmi vychádza dobre, ale spolužitie s inými zvieratami býva problém. Čiastočne to možno ovplyvniť včasnú socializáciou, ale na prechádzkach alebo pri stretnutí s inými psami je dobré byť v strehu.Vzhľad
Stredne veľký, čiernobiely poľovný pes s pevnou stavbou tela a dobre vyvinutými svalmi. Hlava má širokú lebku s mierne vyznačeným stopom. Malé hnedé oči majú ostražitý výraz. Stredne veľké uši sú vysoko nasadené a bývajú nesené vztýčené. Krk prechádza v pevne stavané telo s dobre vyvinutými svalmi. Končatiny sú tiež pevné a svalnaté. Stredne dlhý chvost býva nad chrbtom zahnutý podobne ako u špicov. Karelský medvedí pes má stredne dlhú, čiernobielu, hrubú krycia srsť, ktorá je doplnená kratšie, jemnú a veľmi hustou podsadou. Karelský medvedí pes má kohútikovú výšku v rozmedzí 49-60 cm. Váhou dospelého jedinca sa pohybuje od 17 do 28 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Karelský medvedí pes potrebuje veľa pohybu. Výborne znáša rôzne klimatické podmienky a dáva prednosť pobytu vo vonkajšom prostredí. Najvhodnejšie je, ak má možnosť celodenného voľného pohybu po záhrade a k tomu prechádzku vo voľnej prírode. Na prechádzkach je ho však potrebné strážiť, pretože lovecký pud v kombinácii s jeho nezávislosťou ho často prinútia opustiť svojho pána a ísť si svojou cestou. S inými psami veľmi nevychádza a neodporúča sa správať ho vo svorke s ďalšími psami. Silný lovecký pud komplikuje vzťah aj k ďalším zvieratám. Do istej miery sa to dá ovplyvniť včasnú socializáciou. Pokiaľ je pes od malička žuvanie na iné zvieratá v domácnosti, naučia sa ich rešpektovať.Srsť je veľmi nenáročná na údržbu. Postačí ju občas vyčesať, aby sa odstránili uvoľnené chlpy. V období pĺznutia je potreba vykonávať česanie častejšie, ale tým všetka starostlivosť o srsť končí. Rovnako ako u ostatných plemien sa odporúča pravidelná ústna hygiena, kontrola očí a uší a v prípade potreby skrátenia pazúrikov.