História
Toto staré holandské plemeno zo 17. storočia bolo špeciálne vyšľachtené pre nahánku kačíc do klietok. Tie sa nesmeli zraniť ani uhynúť a museli sa do klietky dostať iba pod vedením psa. Kooikerhondje má chvost pripomínajúci zástavku, ktorú kačice lákal. Tie vyplávali z rákosia a potom ich pes už len hnal smerom ku klietke. Silná konštitúcia tohto plemena, nie príliš veľký vzrast, zápal pre vec, odolnosť voči chladu a vlhkosti. Značka ideál.
Na začiatku 20. storočia ale lov kačíc začal miznúť, kačice sa skôr strieľali, preto aj záujem o toto plemeno klesol natoľko, že mu hrozil zánik. Našťastie si toto plemeno obľúbila jedna barónka, ktorá sa zaslúžila o jeho záchranu a v 40. rokoch 20. storočia sa jeho chovu začala plne venovať a vytvorila tak pevný základ pre budúce šírenie chovu. Následne, roku 1971, bol schválený oficiálny štandard plemena a ako holandské plemeno získalo aj FCI.
Správanie a temperament
Kooikerhondje je citlivý, milý, verný a veľmi hravý pes. Miluje vodu a vydrží v nej skotačiť aj niekoľko hodín. Hoci ide o veľmi inteligentného psa, nemá rád osamotenie. Vyhľadáva kontakt svojho majiteľa, má záujem o hru, šport a spoločné aktivity. Nebude si pohyb vynucovať, ale bude zaň veľmi rád. Fajn je agility, nosework, flyball aj coursing. Čo sa týka detí, znáša sa s nimi dobre, ale neodporúča sa im ho cielene zaobstarávať ako parťáka. Pre dôchodcov je dobrým parťákom, pokiaľ sú aspoň trochu aktívni. Kedysi bol kooikerhondje aj dobrým strážcom obydlia, dokázal zabiť menších hlodavcov a zastrašiť kadejakú zver, ale rokmi sa táto vlastnosť otupila a domáci miláčikovia sú pred ním v bezpečí. Môžete ho bez obáv nechať behať so sliepkami alebo spať s mačkou. Najšťastnejší bude u človeka, ktorý trénuje pozitívkou a bude sa spoločne so psom učiť nové veci a triky a stále sa posúvať dopredu.
Vzhľad
Ide o stredne veľké a dobre osvalené plemeno, ktoré v dospelosti dorastá 35 až 42 cm a ktorého hmotnosť sa pohybuje okolo 10 kg. Má bielu farbu, na ktorej sú oranžovo červené platne, mal by vždy mať bielu lysinku. Na ušiach má náušnice, čo sú dlhšie čierne chlpy. Biele zastúpenie farby srsti sa líši, u každého jedinca by to malo byť aspoň 50% červenej farby. Niektorí jedinci sú viac bieli, niektorí sú viac ryšaví, ale iná farba nie je prípustná a občas sa vyskytujú trikolórne sfarbenie. Samotná srsť kooikerhondje je hladká, mierne dlhšia, nepotrebuje strihať ani trimovať, stačí prečesať. Chvost je vždy biely. Aby srsť nestratila svoju prirodzenú mastnotu, umývanie šampónom sa odporúča zhruba dvakrát za rok. Dožíva sa až štrnástich rokov.
Starostlivosť a životné podmienky
Nenáročné je toto plemeno aj na chov. Prispôsobí sa, nevyžaduje žiadny zvláštny režim ani starostlivosť. Jediné, čo naozaj potrebuje, je kontakt s majiteľom, výcvik a pohyb. Prospeje mu pobyt doma, ale dokáže žiť aj v koterci s dobrou búdou. Srsť stačí prečesať, skontrolujte z času na čas pazúriky, či ich nie je potrebné zastrihnúť. Menej pobytu vonku znamená menej obrúsené pazúriky.
Zdravie
Kooikerhondje platí za veľmi zdravé a odolné plemeno. Nie je náchylné na žiadne choroby ani vady. Od svojho vzniku bol kladený veľký dôraz na jeho zdravie a kontrolu povahy, tak sa dosiahlo naozaj zdravého a odolného plemena.
Kŕmenie
Zásady v kŕmení sú ako u väčšiny psov jednoduché. Kvalita a pravidelnosť. Nie je potrebné sa sústrediť iba na nejaké druhy mäsa, typy granúl alebo vybrané sacharidy. Stačí siahnuť po kompletných a overených granuliach a kooikerhondje bude spokojný. Rád sa bude kŕmiť aj BARFom, pokiaľ mu rozumiete. Ideálne je kŕmenie dvakrát denne, ráno a večer. Pokiaľ ale psa čaká výkon, dajte mu pred aj po dostatočnú pauzu od krmiva. Inak by sa mohol povracať.
Platobné metódy
