História
Králiky všeobecne pochádzajú z oblasti Španielska, ich domestikácia je zaznamenaná už v 1. storočí pred naším letopočtom. Už od praveku boli veľmi vyhľadávanou lovnou zverou, dali sa ľahko uloviť, neboli nebezpeční a bola z nich aj koža. Starí Rimania chovali králiky už v odboroch, králičie mäso bolo pre nich mimoriadnou pochúťkou. Na Baleároch sa im ale chov vymkol z rúk a došlo k premnoženiu. Králiky bolo toľko, že likvidáciu dostala na starosti armáda. V stredoveku sa králiky chovali už v hospodárstvach, kde väčšinou pobehovali na voľno a živili sa tým, čo koňom a kravám vypadlo zo žľabu. Ich chovu nebola venovaná žiadna zásadná starostlivosť. Časom sa menil aj dôvod chovu králikov. V Anglicku okolo 17. storočia bol chov rozšírený s cieľom získania kvalitnej kožušiny, v 19. storočí sa ale králiky chovali predovšetkým kvôli mäsu. Záujmovému chovu králikov sa začalo dariť až na sklonku 19. storočia, predovšetkým v Anglicku a Francúzsku. Tradícia chovu králikov v Českej republike je viac ako dvojstoročná. Počas prvej a druhej svetovej vojny sa do Čiech dostalo mnoho králičích plemien a ich chov sa veľmi rozšíril. Samozrejme pre dostupnosť mäsa. Až okolo roku 1966 sa verejnosť začala zaujímať o rôzne čistokrvné plemená, zložením ich krmiva a kvalitným chovom celkovo. Začali vznikať rôzne chovné farmy, spolky, výstavy a súťaže a naplno sa rozbehol chov králikov ako rodinných spoločníkov, nie iba ako hospodárskeho zvieraťa. A práve chovom a šľachtením vznikla aj skupina veľkých králikov.
Do Čiech sa králiky prvýkrát dostali z dnešného Nemecka, kde sa králik povie Kaninchen, postupne ľudovou etymológiou sa vyvinul názov králik. Svoju zásluhu na tom má aj zámena slova Kaninchen za Königchen, kedy König znamená "kráľ".
Správanie a temperament
Vzhľadom na to, že ide o veľké plemená králikov, majú svoje osobné špecifiká. Králiky veľkých plemien majú spravidla hmotnosť 6 kg a viac, preto ich pohyby nie sú tak divoké, avšak nejde ani o leňochy. Sú milí, vhodní ako maznáčikovia, pokojní. Treba ich ale od mala ochočovať a zvykať na dotyk. Správajú sa predovšetkým za účelom výstav a plemenitby, avšak veľmi často sú zhotovovaní práve len ako maznáčikovia, najmä v Nemecku. Milujú spoločnosť ľudí, ale najviac ocenia, pokiaľ budú mať vedľa seba ešte jedného králika. Ideálna je samica a kastrovaný samec, veľmi dobre sa spolu znáša. Inak je ich chov nenáročný, pokiaľ majú kvalitné krmivo a dostatok priestoru, budú spokojní.
Vzhľad
Veľkí králiky, ako sám názov hovorí, sú skrátka veľkí. Medzi najmenšie patrí Moravský modrý, ktorý váži okolo 6 kg, najväčším je potom Belgický obor, ktorý dosahuje hmotnosť 8 kg, často atakuje aj hmotnosť okolo 10 kg. Všetky plemená majú výrazné a veľké uši. Celkovo sú svalnaté, mohutné, so silnými končatinami. Partie sú ale ladné, hoci sú niektoré plemená skôr valcovitého tvaru tela. Celkový dojem pôsobí elegantne, vyrovnane a stabilne. Srsť majú veľké plemená krátku až stredne dlhú, jemnú, v rôznom sfarbení.
Belgický obor - najväčšie plemeno králika, pokojné a milé, dosahuje hmotnosť až 10 kg, srsť je dlhá cca 4 cm a vyskytuje sa v niekoľkých farebných variantoch, a to čierna, činčilová, železitá, žltá, modrá a divoká, prípadne aj havanovitá. Dĺžka tela je minimálne 70 cm, čo je oveľa viac ako u mnohých psích plemien. Uši má vzpriamené, s dĺžkou až 19 cm. Dospieva v 9 mesiacoch života, čo je oproti väčšine ostatných plemien až o tri mesiace neskôr.
Belgický obor albín - bol vyšľachtený z Belgického obra. Zdieľa s ním svoju milú a pokojnú povahu, líšia sa ale hlavne farbou srsti, ktorá je iba čisto biela. Celková hmotnosť je nižšia, cca 7,5 kg a dĺžka tela je okolo 65 cm. Uši sú tiež o niečo kratšie, približne 18 cm, srsť dosahuje dĺžku 3,5 cm. Typickým znakom tohto plemena sú výrazne červené oči.
Francúzský beran - plemeno, ktoré poznáme každý. Je menšia ako obri, dosahuje hmotnosť k 6 kg, dĺžka tela je potom len 45 cm. Srsť dosahuje 4 cm dĺžky, je hustá s podsadou. Farba srsti je najčastejšie hnedá divoká, ďalej tiež modrošedá, činčilová a železitá. Znakom baranov sú veľké a zvislé uši, ktoré ťahá po zemi. Francúzsky baran je menej aktívny a má veľký apetít, preto je nutné strážiť jeho hmotnosť.
Nemecký obrovitý strakáč - pokojná povaha tohto plemena mu pomohla k jeho veľkej obľúbenosti, vznikol krížením barana, belgického obra a jatočného plemena strakatého. Názov získal podľa svojej srsti, ktorá je žiarivo biela s čiernymi fľakmi, vyskytuje sa tiež ale modrá a hanovitá farba. Zaujímavosťou je, že samiciam sa rodia tri druhy mláďat - strakatá, biela (mlynári) a čierna (komníci). Uši stoja vzpriamene, majú minimálne 16 cm. Srsť dorastá do dĺžky asi 3,5 cm, dĺžka tela je 58 cm a hmotnosť sa pohybuje väčšinou okolo 6 kg.
Moravský modrý - ide o jedno z najstarších plemien, aj keď sa volá moravský, nie je celkom jasné, kde je jeho pôvod. Srsť má krásne modrú, hustú, jemnú a dlhú 4 cm. Hmotnosť sa pohybuje okolo 6 kg. Zo všetkých veľkých plemien je mnohými označovaný ako najelegantnejší, nie je tak zavalitý.
Starostlivosť a životné podmienky
Veľké králiky potrebujú viac priestoru. Pokiaľ je chovaný ako maznáčik doma, odporúčam priestrannú klietku, aspoň 2,5x krát dlhšiu ako je telo králika ak tomu možnosť voľného pohybu, prípadne vonkajší výbeh. Klietka je lepšie nechať vyrobiť, klietky z predajní pre zvieratá sú vhodné pre malé plemená králikov a pre tieto veľké plemená sú nedostatočne veľké aj vysoké. Pokiaľ máte tú možnosť, zariaďte radšej ubytovanie na záhrade. Priestranný zateplený koterec chránený pred vetrom, priamym slnkom a dažďom, s veľkým krytým výbehom bude králikom vyhovovať najviac. Zateplený koterec im na prežitie zimy bohato stačí a vonku majú neustálu možnosť voľného pohybu a podľa sezóny aj skrmovanie čerstvej trávy. Ale pozor, králiky sú majstri v hrabaní, potrebujú noru, keď mu ju zariadite sami, vyhnete sa nemilému zisteniu, že vám ju sám vyhrabal napríklad pri samotnej hranici koterca. Samotný výbeh, ohrada alebo plot by mal byť zakrytý aj zhora a pripevnený k zemi. Králik je veľký a môže sa stať, že ľahšie príbytky dokáže posunúť alebo nadvihnúť. U veľkých králikov ale vždy počítajte s priestorom minimálne 3 m na jedinca. Nesmú chýbať nádoby na krmivo, vodu, čistá podstielka a ideálne aj hračky. Veľmi ocení drevený domček s dvoma vchodmi a rovnou strechou. Ten sa stane centrom diania.
Samozrejmosťou spokojného králika a jeho pevného zdravia je kvalitné krmivo. A nebude ho málo. Veľký králik usporiada približne 100 g krmiva na 1 kg telesnej hmotnosti. Takže u 6kg králika počítajte až 600 g krmiva na deň. Králiky nemajú pravidelný režim v kŕmení, vyhovuje im stály prísun krmiva v malom množstve. Takže vlastne sa môže zdať, že celý deň uždibujú. Je to ale ich prirodzený a pohodový štýl kŕmenia. Každý deň je nutné podávať čerstvú zeleň. Vedľa trávy a ďateliny tiež šalát, bylinky, zeleninu, občas kúsok ovocia. Suché seno a čerstvú čistú vodu. Ďalej sa podávajú aj kŕmne zmesi s obilninami. Plemeno od plemena má v krmive určité špecifiká, napríklad Moravský modrý králik nevyžaduje príliš jadrové krmivá. Ale detaily kŕmenia riešia skôr chovatelia, ktorí šľachtia králiky pre výstavu. Krmivo má vplyv práve napríklad aj na konkrétne sfarbenie srsti.
Chov veľkých králikov nie je nijako náročný, ich starostlivosť zahŕňa kefovanie aspoň raz týždenne, raz za mesiac skontrolujte a prípadne skráťte pazúriky, strážte hmotnosť, pozrite sa na ďasná a zuby, či je všetko v poriadku. Raz za rok zájdite k veterinárovi. Na začiatku chovu sa poraďte o vhodnom očkovaní a prípadných antiparazitných prípravkoch..
Je nutné ale zdôrazniť, že veľké plemená králikov si potrpia na čistotu. Misok, klietky, koterce, výbehu aj podstielky. Skrátka všetko musí byť suché, čisté a udržiavané. Pri voľnom pohybe v byte nezabúdajte na to, že králik môže začať hlodať, na čo príde. Okrem materiálnych škôd môže ísť aj o zdravie alebo dokonca život králika. Preto strážte, že nemá prístup k elektrickej zásuvke, káblom, chémii a podobne.
Zdravie
Králiky všeobecne platia za zdravé a odolné zvieratá. Pri naočkovaní, správnom kŕmení a dostatku pohybu nebudú spravidla ničím trpieť. Nemajú ani žiadne zvláštne sklony k určitým ochoreniam. Najznámejším strašiakom je králičie mor a myxomatóza. Na obe tieto choroby sa ale králiky očkujú v mláďacom veku a nakaziť sa tak nemôžu. Zriedka vyskytujúce sa choroby sú ušný svrab, infekčná nádcha a problémy spojené s trávením. Okrem tráviacich problémov sa jedná o choroby, ktoré si králiky odovzdávajú. Pokiaľ máte uzavretý chov, nemusíte sa obávať. U plemien, ktoré sú viac žravé a menej aktívne, hrozí zatloustnutí. To samozrejme neprospieva nikomu a ničomu, trpia orgánmi aj pohybový aparát.
Kŕmenie
Ak sú králiky v chove čisto ako maznáčikovia, postačí, keď im kúpite kŕmnu zmes pre nich určenú a doplníte ju čerstvou dávkou šalátu, byliniek, trávy a zeleniny. Pokiaľ ale budete mať vyššie ambície napríklad na výstavách, v chove a podobne, odporúčam sa pri zostave krmiva spojiť s chovateľom, od ktorého zviera budete mať, alebo iného, ktorý sa s daným plemenom venuje výstavám. Krmivo môže mať zásadný vplyv na farbu srsti, osvalenia, niektoré plemená sú náročnejšie na jadrové krmivá, iné naopak..
Platobné metódy
