História
Lapinporokoiru (laponského ovčiaka) vyšľachtili Samovia alebo vtedajší obyvatelia severnej Európy. Hlavným využitím tohto plemena bolo stráženie sobov a pomoc pri ich presúvaní. Nejednalo sa o ustálený typ, jednotlivé psíky spájal predovšetkým krátky, priliehavý kožúšok a mrštná postava. Do chovu plemena tvrdo zasiahla druhá svetová vojna. Chovu sa totiž venovalo len málo ľudí a mnoho jedincov i chovateľov bolo bohužiaľ zabitých. Zostalo len niekoľko málo jedincov, preto boli neskôr pôvodní psíci krížení s karelskými medvedími psami. Ako samostatné plemeno bola lapinporokoira uznaná roku 1966. V tomto roku bolo ako samostatné plemeno uznaná aj lapinkoira, ktorá je u nás v Česku rozšírenejšia. V septembri 2021 bol odchovaný historicky prvý vrh lapinporokoir v ČR.
Správanie a temperament
Títo poslušní, pokojní, inteligentní a priateľskí hafíci sú obdivovaní predovšetkým pre svoju energiu a nadšenie. Jedinci bývajú veľmi oddaní. Skrátka sa jedná o typických psích spoločníkov, ktorí sa často viažu na svojho majiteľa alebo rodinu. Samotu práve nemusí. S deťmi vychádza dobre a nie sú voči nim agresívne. Bývajú lojálni a ochraniteľskí, čo ich robí výbornými strážcami domácnosti.
Hoci bola vyšľachtená pre lov osamote alebo v páre, je schopná naučiť sa pracovať v skupine iných psov a vychádzať s nimi. Vzťah s inými zvieratami ale u tohto plemena býva pomerne zložitý.
Vzhľad
Lapinporokoira je dobre osvalený pes, ktorý sa veľkostne radí medzi stredné plemená. Dospelí jedinci majú zvyčajne výšku v kohútiku medzi 43 cm (u feniek) až 54 cm (u psov). Hlava je primerane veľká, pomer dĺžky temena a ňufáka je 1:1. Uši sú vztýčené, stop viditeľný, ale nie príliš výrazný. Oči má guľaté s orieškovými dúhovkami, bielko nie je viditeľné, obočie býva vyznačené. Krk je krátky, nasadený na dlhý chrbát. Chvost má dlhý, od koreňa smerom k špičke sa zužuje. Nohy sú úmerne dlhé k telu, dobre osvalené a zakončené okrúhlymi labkami. Kožúšok je priliehavý, v rôznych dĺžkových variantoch a na dotyk hebký. Máva rôzne sfarbenia, najčastejšie býva čierne, tmavo šedé, líščie alebo hnedé. Celkovo má lapinporokoira robustný a atraktívny vzhľad, ktorý odráža jeho pracovný pôvod v severných arktických podmienkach. Tieto psy sú dobre prispôsobené chladnému počasiu a majú charakteristickú hustú srsť, ktorá im pomáha prežiť v týchto podmienkach.
Starostlivosť a životné podmienky
Starostlivosť o krásny kožúšok lapinporokoiry nie je náročná, v období pĺznutia je však potrebné pravidelné kefovanie. Zabúdať sa nesmie ani na kontrolu pazúrikov, ktoré treba zastrihávať. Pretože je toto plemeno veľmi aktívne, potrebuje pravidelný pohyb. Odporúčajú sa dlhé prechádzky, behanie alebo hranie vonku. Lapinporokoiry sa tak stanú skvelými spoločníkmi predovšetkým pre tých pánov, ktorí sa venujú outdoorovým aktivitám typu turistika alebo beh.
Zdravie
Lapinporokoira môže byť náchylný na dyspláziu bedrového kĺbu, ktorá môže spôsobiť bolesť a obmedzenú pohyblivosť. Dôležité je dbať na vhodné cvičenie a výživu, aby sa minimalizovalo riziko tohto problému. Je dôležité pravidelne navštevovať veterinára a vykonávať preventívne zdravotné prehliadky, aby sa zachytili prípadné problémy už v raných štádiách. Zdravá strava, dostatok cvičení, starostlivosť o kožúšok a zúbky sú tiež kľúčové pre udržanie zdravia vašej milovanej lapinporokoiry. Laponský ovčiak sa priemerne dožíva 11 až 12 rokov.
Kŕmenie
Určite pre svojho Laponca vyberajte kvalitné krmivo, ktoré je určené stredným plemenám psíkov. Vždy sa pozrite na zloženie, v ktorom by malo byť na prvom mieste zastúpené mäso. Naopak obilniny by nemali byť v krmive zastúpené vôbec, prípadne minimálne. Psíka určite poteší, keď mu občas prilepšíte baštu o vrecko alebo napríklad paštétu. A samozrejme ako každý hafík, aj tento psí fešák ocenia ako odmenu kvalitné pochúťky. Druhým spôsobom kŕmenia je BARF. Pri takomto druhu stravovania psa ale musíte dbať na to, aby bolo správne vyvážené a maznáčikovi sa dostala všetka potrebná výživa