História
Pred rokom 1891 bol pracovným psom ovčiakov a sedliakov. V tom čase bol však jeho zovňajšok veľmi nejednotný. V roku 1891 vytvorili priatelia ovčiarskych plemien spolok \"Club du Chien de berger belge\". Ten si dal za úlohu rozdeliť do tej doby veľmi rôznorodé ovčiarske psy podľa dĺžky a farby srsti a stanoviť jednotlivé štandardy belgického ovčiaka. Vzniklo rozdelenie na štyri typy (laekenois, groenendael, tervueren a malinois). Názov krátkosrsté variante belgického ovčiaka Malinois dalo mesto Mecheln čiže Malines. Chovatelia ovčiakov z oblasti okolo tohto mesta chceli od začiatku kvalitného pracovného psa, súmerného vzhľadu. Farba srsti pre nich bola druhoradá. Preto aj v tejto dobe dochádzalo ku kríženiu jednotlivých skupín. Našiel sa však dostatok chovateľov dodržiavajúcich stanovené pravidlá a už v roku 1892 bol spísaný prvý štandard plemena, ktorý tvoril základ pre ďalší chov. Začiatkom 20. storočia začali byť \"maliňáci\" vyvážať tiež mimo Belgicka, hlavne do USA a Ruska. V priebehu prvej i druhej svetovej vojny boli hojne využívané akoo armádne psi. Po druhej svetovej vojne bol ich chov tak zdevastovaný, že bolo opätovne povolené kríženie jednotlivých variantov. Obnovenie samostatného členenie sa odsúhlasilo až v roku 1974 a vznikol súčasný belgický ovčiak malinois. Do ČR bol prvý jedinec dovezený v roku 1988, pre českých chovateľov bol však stále neznámy. Jeho obľuba začala stúpať až v prvom desaťročí 21. storočia.
Správanie a temperament
Hoci je malinois pôvodne pes pre navonok, dobre sa prispôsobí životu doma, ak môže sa pravidelne prebehnúť a má dostatok pracovného či športového vyžitia. Pre majiteľov, ktorí chcú čisto rodinného psa, nie je najvhodnejšie. Je príliš temperamentný, aktívny a výbušný. Zvládnuť psa z pracovnej línie nemusí byť vždy jednoduché. Veľmi sa hodí na výcvik, ale nie vždy dobre zvládajú bežný život. Keď nepracujú, môžu pôsobiť nervózne a reagovať prehnane. U nás aj v cudzine už existujú exteriérové línie Malinois. Sú však vo výraznej menšine. Ich odchovy bývajú vzhľadovo krajšej, elegantnejší a vyrovnanejší. Tiež psi z týchto línií sú aktívne a dobre pracujú, býva s nimi však oveľa ľahšie obstaranie. Sú hojne využívaní ako policajný či záchranársky psi. Schopnosť okamžitej reakcie a prechodu z útlmu do vzruchu, ľahká stavba tela a obratnosť mu umožňujú vykonávať zákroky v tých najnáročnejších situáciách. Pri správnom výcviku reaguje bleskovo na každý povel. Je skvelý na psie športy napr. Na agility, dogdancing či flyball. Väčšina Malinois rada pláva, aportuje či behá vedľa bicykla. Tiež si veľmi radi hrajú s loptou. Pri správnej výchove vychádzajú s deťmi spravidla dobre, záleží však aj na správanie detí. Svoje rodine sú veľmi verní a zmenu majiteľa či prostredí väčšinou znášajú zle. Voči cudzincom sú nedôverčiví a ostražití, ale nie sú agresívne, ak nemajú dôvod. Niektorí môžu byť dominantné voči ostatným psom.
Vzhľad
Malinois je vyvážený pes strednej veľkosti, s elegantným vzhľadom a mimoriadne hrdým držaním hlavy a krku. Je silný, obratný, svalnatý, vrtký a plný života. Ako hovorí štandard FCI, jedná sa o kvadratické plemeno, ktorého hrudník siaha až po lakte. Dĺžka papule musí zodpovedať polovici dĺžky hlavy alebo ju mierne presahovať. Srsť je krátka, priliehavá, svetlo hnedá s čiernou maskou na tvári. Na krku a chrbte môže byť srsť mierne tmavšie ako na zvyšku tela. Osrstenie chvosta je bohaté, ale nevytvára praporec. Uši sú skôr menšie, vysoko nasadené, trojuholníkového tvaru. Vždy musí byť nastražené a natočené vpred. Jeho výraz je inteligentný a živý. Pes je spravidla o niečo pôsobivejšie než fena, ktorá má zreteľne ženský vzhľad. Malinois má pomerne nejednotný fenotyp. Je to spôsobené rozdeleným chovom zameraným na výkon či exteriér. Tieto chovy si kladú úplne odlišné ciele. Vo svete je možné vidieť aj čierne Malinois. Do roku 1914 bol ich chov povolený, ale neskôr bola táto farba zakázaná štandardom a takmer vymizla. Dnes sa správajú bez rodokmeňov so zameraním čisto na prácu.
Starostlivosť a životné podmienky
Požiadavky na majiteľa nie sú zanedbateľné a mal by mať skúsenosti s výcvikom služobného plemena. Majiteľ Maliňák musí byť sebavedomý a vo svojich pozíciách dôsledný a zaťatý. Čo raz psovi zakáže, už nikdy nesmie povoliť. Musí mu tiež zabezpečiť dostatok využitie, práce a pohybu. Vhodné je zúčastniť sa obranářských či záchranárskych skúšok. Malinois urobí radosť aj aktívnym športovcom. Samotný výcvik u neho nie je nijako ťažký, psy sa učia veľmi rýchlo a majú vynikajúce pozorovacie schopnosti. Srsť plemena nepotrebuje osobitnú starostlivosť, stačí pravidelné kefovanie 1-2x týždenne, v období pĺznutia je vhodné česať každý deň.
Zdravie
Príliš sa nepotýkají so zdravotnými problémami a bývajú dlhovekí. Je to plemeno, u ktorého požiadavky na exteriér alebo vlastnosti rodinného psa ešte neprevážili vynikajúce pracovné vlohy.
Kŕmenie
Malinois je veľmi aktívne plemeno, ktoré vyžaduje kvalitnú stravu, aby bol dostatočne pokrytý vysoký energetický výdaj. Preto sa odporúča kŕmiť kvalitným suchým krmivom s dostatočným prísunom potrebných živín. Denná kŕmna dávka by mala byť rozložená do dvoch denných jedál. Množstvo a druh krmiva ovplyvňuje viac faktorov. Zohľadniť by sa mal vek psa, úroveň jeho telesnej aktivity alebo ročné obdobie. Odporúča sa tiež podávať lososový olej pre vyššiu kvalitu srsti a kĺbová výživa.
Odkaz na oficiálnej klub plemena v SR