História
Mops je odvekým priateľom a spoločníkom človeka. V starej Číne bol mops chovaný v prepychu a pohodlia u cisárskeho dvora, kde sa mu dostávalo neobyčajných pôct. Neskôr sa plemeno rozšírilo do ďalších oblastí Ázie. Dôkazy o jeho chovu nájdeme v Tibete, kde bol spoločníkom budhistických mníchov, ale aj v Japonsku a iných krajinách.
Do Európy sa mops dostal v 16. storočí spolu s holandskými námorníkmi. Aj tu sa stal mops spoločníkom šľachty a príslušníkov kráľovských rodín. Princovi Wilhelmovi Oranžskému dokonca zachránil život, keď ho štekotom varoval pred príchodom atentátnikov. Keď neskôr v roku 1688 cestoval Viliam III. Oranžský spoločne so svojou ženou Máriou II. Stuartovnou do Anglicka prevziať titul anglického kráľa, vzal svoje mopslík sebou. Mops sa vždy tešil priazni mocných a slávnych. Medzi jeho majiteľa patrili napríklad William Hogarth, Mária Antoinetta, manželka Napoleona Banaparta Joséphine de Beauharnais, kráľovná Viktória, kráľ Eduard VII. alebo kráľ Juraj V. Na začiatku 19. storočia bol ustálený štandard mopsa. Plemeno bolo prvýkrát predstavené na výstave v 1861 a od roku 1871 je vedená plemenná kniha. V Amerike bol mops uznaný ako plemeno v roku 1885. Začiatkom 20. storočia záujem o mopsa upadal, ale teraz sa u chovateľov opäť teší zvýšenej pozornosti a obľube.
Správanie a temperament
Nenechajte sa zmiasť jeho vzhľadom. Tento na prvý pohľad smutný a chladný pes je v skutočnosti veľmi veselý a hravý, miluje ľudí a rád je stredom pozornosti. Je veľmi viazaný na prítomnosť ľudí a naozaj zle znáša samotu. Mops je veľmi pokojný, prítulný a nikdy nebýva agresívny. Je ústretový ku všetkým ľuďom a je to vhodný pes pre začínajúcich chovateľov, do rodín s deťmi alebo pre seniorov. Tohto úžasného psa je veľmi ľahké milovať, ale oveľa ťažšie je ho nerozmazlit.
Vzhľad
Mops je malý, územčistý pes s kvadratickú stavbou tela, veľkú guľatú hlavou a krátkym ňufákom. Tmavé oči sú okrúhle a veľmi veľké. Malé uši sú nasadené vysoko po stranách hlavy a bývajú klopené dopredu alebo dozadu. Mops má nepatrný predhryz, ale viditeľné zuby sú nežiaduce. Silný krk prechádza v krátke a zavalité telo. Chrbát je rovný, široký hrudník má dobre klenuté rebrá. Vysoko nasadený chvost býva nesený tesne zatočený. Končatiny sú rovné a silné. Krátka, lesklá, jemná srsť prilieha k telu a na tvári tvoria viditeľné vrásky. Mops sa vyskytuje vo farbe striebornej, apricot, béžovej alebo čiernej. Kohútiková výška je okolo 25-28 cm a váha v dospelosti sa pohybuje v rozmedzí 6,3-8,1 kg.
Starostlivosť a životné podmienky
mops je bytovým psom a nemal by byť chovaný vonku. Je to skvelý spoločník, ktorý je hravý, pokojný a nenáročný na pohyb, ale je veľmi viazaný na prítomnosť svojho pána. Preto je to skvelý pes pre seniorov, ktorí s nim môžu tráviť celý deň a nebudú nechávať psa osamote. Mops je dobrým strážcom, ale nie je zbytočne uštekaný. Tým je veľmi vhodný do mestských bytov, kde bude žiť šťastne v spoločnosti svojej rodiny a nebude štekotom rušiť susedov. Mopsa je veľmi jednoduché vychovať. Je to pokojný a učenlivý pes so zmyslom pre humor a rád býva stredobodom pozornosti. Krátky ňufák má za následok horšiu znášanlivosť voči teplu a vlhku, preto sa zvlášť v lete odporúča nevystavovať psa prehriatiu a zvoliť prechádzku ráno alebo večer. Veľké oči mopsa sú náchylnejšie na rôzne poranenia. Drobné poranenia možno liečiť pomocou očných kvapiek. Vrásky na tvári by mali byť pravidelne kontrolované, či v nich nedochádza k rozvoju plesní. Ďalej sa odporúča pravidelná ústna hygiena a pokiaľ nemá pes možnosť si prirodzene obrúsiť pazúriky, vykonáva sa v prípade potreby ich skrátenie.
Zdravie
U mopsov sa častejšie vyskytujú ochorenia kože v podobe rôznych dermatitíd a kvasinkových ochorení. Objaviť sa môže aj demodikóza. Ďalším častým problémom sú problémy s očami; suché oko, očné vriedky, zápaly a poranenia očí. Špecifickou chorobou je encefalitída mopsov, ktorá sa nevyskytuje u žiadnehoo iného plemena. Ďalej sa môžu vyskytnúť rôzne alergie, dysplázia bedrového kĺbu, dysplázia lakťa alebo epilepsia.
Kŕmenie
Mops je nenásytný jedák, ktorý zje všetko na čo príde. Naviac má prirodzené dispozície k priberaniu na váhe a k obezite. Každý chovateľ by si toho mal byť vedomý a dôsledne kontrolovať kŕmnu dávku a psa neprekrmovať. Pokiaľ pes pribúda na váhe, je vhodné zvoliť menej kalorické krmivo a nedávať psovi rôzne maškrty a potravinovej odmeny.
Platobné metódy
