História
Morča domáca ako taká pochádza z Južnej Ameriky a bolo vyšľachtené z morčaťa divokého. Už dávno predtým, než sa na kontinente ukázali Španieli, chovali morčatá pôvodní obyvatelia, najmä v oblastiach dnešného Peru a Čile. Morčatá sa prapôvodne správali hlavne na jedlo, ako obetné zvieratá, ale aj ako maznáčikovia najmä pre deti. Do Európy sa títo malí chlpáči dostali okolo 16. storočia a pevné miesto medzi domácimi miláčikmi si začali budovať v 18. storočí. Perličkou je, že v jednej z pôvodných rečí sa morčatám hovorilo „cui cui“, a to pravdepodobne podľa typického zvuku, ktorý vydávajú. V Európe sa ich meno vyvinulo z nemeckého Meerschwein(chen), teda morské alebo zámorské prasiatko. A to podľa miesta pôvodu a kvikotu, ktorý vydávajú.
Správanie a temperament
Morčiatka sa v domácich podmienkach musia ľahko skrotiť, sú to pôvodne zvieratká, ktoré sú v prírode korisťou, takže sú prirodzene plaché. Hoci dlhosrstí už sú od svojich divokých príbuzných pomerne vzdialení, plachosť im zostáva. Aj tak ale platí, že morča je zvedavé, nech má chlpy dlhé alebo krátke, takže s úplatkami v podobe zdravých pamlskov dôjdete najďalej. Morčiatka sú spoločenskí tvorovia, teda aj dlhosrstý variant potrebuje k spokojnému životu kamaráta svojho druhu. Spokojné morčiatko kvieka, „bublá“ a píska, nespokojné je tiché, prípadne cvaká alebo hodí zuby (toto často aj v prípade choroby). Títo drobní hlodavci nebývajú agresívne, uhryznúť môžu najmä zo strachu alebo pri nešetrnej manipulácii. Vie sa prispôsobiť chodu domácnosti, takže budú viac aktívni v hodinách, kedy ste aktívni vy a menej aktívni, keď sú osamote. V noci spravidla spia, nie sú prispôsobení životu v noci.
Vzhľad
Všetky morčatá majú stavbu tela podobnú, teda širokú, oblú hlavu, krátky krk, širokú hruď a ramená a široký chrbát. Zadok je zaoblený, bez chvosta, predné aj zadné nôžky sú krátke a rovné. Na predných packách nájdeme štyri prsty, na zadných tri. Zubov je oveľa viac, než sa môže na prvý pohľad zdať – štyri rezáky, štyri črenové zuby a dvanásť stoličiek – a neustále dorastajú. Títo menší hlodavce dorastajú cca 20 až 36 cm a môžu vážiť v rozmedzí 800 až 1 800 g, podľa veľkosti v dospelosti.
Dlhosrsté morča spoznáte najmä podľa toho, že má naozaj dlhú srsť, o ktorú sa treba starať. Srsť môže byť rovná a splývavá, prípadne vlnitá či kučeravá. Môžete sa stretnúť s jednofarebným aj viacfarebným prevedením.
Existuje niekoľko typov dlhosrstých morčiat:
Šeltie - Toto plemeno má hladkú rovnú srsť, ktorá je súmerná, hustá a splýva po celom tele.
Coronet - Typovo rovnakú srsť, ako má šeltia, dopĺňa u coroneta čelná rozeta alebo korunka.
Peruánec – Tento typ má srsť, ktorá dorastá do dĺžky maximálne 20 cm, je súmerne dlhá, hladká a rovná. Zaujímavosťou je, že na bedrách nájdete dve vedľa seba umiestnené rozety, preto srsť rastie obrátene od zadnej časti k hlave. Peruánci sa tiež môžu pýšiť ukážkovou „ofinkou“.
Texel – Texela poznáte podľa zvlnenej, krepovitej srsty, ktorej jednotlivé pramienky sa stáčajú do špirál.
Merino – Typovo rovnaká srsť ako pri type texel, na čele morčaťa však nájdete rozetu čiže korunku.
Alpaka – Ďalší typ, pri ktorom nájdete parádnu ofinku, avšak s tým rozdielom, že srsť je zvlnená, krepovitá a rastie kolno od tela.
Lunkarya-Peruánec – Títo fešáci mávajú zvlnenú srsť s pramienkami, ktoré sa stáčajú do špirál, je hustá a lesklá. Na zadnej časti nájdete dve rozety, vďaka ktorým rastie srsť obrátene od zadnej časti k hlave. Srsť nie je krepovitá, nejde teda o typické kučeravé plemeno. Aj tento typ má „ofinku“.
Starostlivosť a životné podmienky
Dve morčatá potrebujú priestor aspoň 120x60 cm. Čím viac, tým lepšie. Na pohodlné bývanie sú vhodné klietky, dostatočne vysoké ohrádky alebo drevené morčatárne. Morčatá síce neznášajú dobre prievan, ale nie je vhodné ich chovať v uzavretých plastových boxoch, ktoré majú prakticky nulovú cirkuláciu vzduchu. Ideálna teplota v miestnosti je okolo 22 stupňov, ubikácia nesmie byť umiestnená na priamom slnku. Nekrytú ohrádku môžete zvoliť v prípade, že nemáte doma iné zviera, ktoré by mohlo morča vnímať ako korisť. Morčiatka sa zo začiatku môžu báť hlasných a pre nich neznámych zvukov, ale sú schopné si pomerne rýchlo zvyknúť na to, ktorých zvukov sa majú báť a ktorých nie, pokojnejšie miestnosti ale nepohrdnú.
K spokojnému životu potrebuje morča najmä dostatok kvalitnej potravy vo forme sena, ktoré by malo mať k dispozícii nepretržite, čerstvú vodu, možnosť úkrytu a dostatočne mäkkú a neprašnú podstielku. Najčastejšie slúži ako podstielka väčšej hobliny, prípadne môžete pristúpiť k látkovým koberčekom či podložkám. Tie sú pre dlhosrsté morčatá často vhodnejšie, pretože nedochádza k zamotávaniu kúskov podstielky do dlhej srsti. Dôležité je, aby morčiatko nemalo otlačené labky. Podstielka by sa mala meniť tak často, ako je to nutné, aby zvieratká nežili v znečistenom prostredí. Pazúriky pravidelne skracujte.
Srsť dlhosrstých morčiat potrebuje dostatočnú starostlivosť, je teda nutné ich pravidelne kefovať a česať, aby sa srsť nezacuchávala. Občas je možné dlhosrsté morča aj umyť, pretože si môže znečisťovať srsť najmä na zadnej časti tela, ale dbajte na to, aby bolo stále v teple. Je samozrejme možné morčaťu srsť aj zastrihávať, teda pokiaľ s ním nechcete navštevovať výstavy.
Zdravie
Ako sme už spomínali, tak morčiatka neznášajú dobre prievan a nie je vhodné ich ani vystavovať priamemu slnku, môžu sa ľahko prehriať. Je nutné hlavne sledovať, či morča pravidelne žerie seno, ktorým si obrusuje stoličky. Pokiaľ nie, nie je možné stav stoličiek zistiť doma a je nutná čo najrýchlejšia návšteva veterinára, aby mu boli stoličky skontrolované a skrátené. Prerastené stoličky totiž môžu viesť aj k pomerne rýchlemu úmrtiu zvieratka, pretože nemôže správne prijímať potravu. Ako prvá pomoc je dobré mať doma náhradnú výživu. Tú zoženiete na každej veterine a môžete vďaka nej morčiatku, ktoré neprijíma potravu, mnohokrát zachrániť život, než dôjde na potrebný zákrok.
Morčiatka sú so svojou žravou povahou náchylné aj k rôznym drobným úrazom očí, môžete sa stretnúť so zapichnutým senom, ktoré sa rado schováva aj pod spodné viečko. Títo drobní hlodavci sú náchylní na nadúvanie, preto nepodávajte žiadnu nadúvavú zeleninu (napríklad kapusta či šalát).
Kŕmenie
Morča potrebuje najmä neustály prísun sena, ktoré je nenahraditeľnou zložkou potravy. Slúži nielen na výživu, ale aj na obrusovanie neustále dorastajúcich zubov. Vhodné je tiež v menšom množstve podávať granule so zvýšeným obsahom vitamínu C, ktorý si morčatá nevedia samé vyrobiť.
Morčaťu nikdy nepodávajte potravu ani maškrty s obsahom obilnín, nadúvavú zeleninu, tvrdé pečivo alebo prílišné množstvo ovocia i zeleniny (pokiaľ to preženiete, môže vaše zvieratko trpieť hnačkou). Ovocom mu síce priamo neublížite, ale obsahuje veľké množstvo cukrov, čo nie je žiaduce. Vhodná zelenina na prilepšenie je napríklad paprika, koreňová zelenina, mrkvová vňať a pod. Základom je naozaj seno, v teplejších mesiacoch môžete podávať aj nezaparenú trávu, pozor ale, aby nebola znečistená napríklad psími výkalmi. Ako maškrty môžu slúžiť aj rôzne bylinky. Na okus slúžia vetvičky ovocných stromov a doplnky bývania z prírodného dreva.
Platobné metódy
