História
Morča domáce ako také pochádza z Južnej Ameriky a bolo vyšľachtené z morčaťa divokého. Už dávno predtým, než sa na kontinente ukázali Španieli, chovali morčatá pôvodní obyvatelia, najmä v oblastiach dnešného Peru a Čile. Morčatá sa prapôvodne správali hlavne na jedlo, ako obetné zvieratá, ale aj ako maznáčikovia najmä pre deti. Do Európy sa títo malí chlpáči dostali okolo 16. storočia a pevné miesto medzi domácimi miláčikmi si začali budovať v 18. storočí. Perličkou je, že v jednej z pôvodných rečí sa morčatám hovorilo „cui cui“, a to pravdepodobne podľa typického zvuku, ktorý vydávajú. V Európe sa ich meno vyvinulo z nemeckého Meerschwein(chen), teda morské alebo zámorské prasiatko. A to podľa miesta pôvodu a kvikotu, ktorý vydávajú.
Správanie a temperament
Morčiatka sú všeobecne veľmi spoločenskí a komunikatívni tvorovia, ktorí sú zvyknutí žiť v skupinkách. Vždy je preto nutné chovať aspoň dve morčatá rovnakého pohlavia, v prípade rozdielnych pohlaví ich mať oddelené priečkou alebo jedno vykastrovať (veľmi rýchlo sa množia). Samotná trpí a môžu sa zbytočne dožiť menej, prípadne ochorieť. Zvukovo sa prejavujú kvikotom alebo „bublaním“, pri strese alebo nepohodlí cvakaním alebo škrípaním zubami. Aj na zvukových prejavoch možno teda spoznať, či máte doma šťastné morčiatko alebo nespokojnú chlpatú guličku – v tom prípade prakticky žiadny kvikot nebudete počuť, radostné bublanie už vôbec nie. Obzvlášť u mladších morčiat môžeme pozorovať aj poskakovanie, keď sú v dobrom rozmare. Títo drobní hlodavci nie sú agresívne, uhryznúť človeka môžu len v zriedkavých prípadoch ako napríklad pri nešetrnej manipulácii, zámene za potravu alebo po predchádzajúcej zlej skúsenosti (napríklad ak morča strihnete pri skracovaní pazúrikov, pamätá si to a môže sa chcieť do budúcnosti brániť).
Morčatá sú všeobecne aktívne skôr cez deň, kedy najradšej jedia alebo interagujú s ďalšími morčatami. V mladšom veku rada behajú a skúmajú svoje okolie, a to vrátane vyvýšených plôch. Starší jedinci sa už držia skôr pri zemi a nie sú tak aktívni, zvedavosť im ale zostáva.
Vzhľad
Všetky morčatá majú stavbu tela podobnú, teda širokú, oblú hlavu, krátky krk, širokú hruď a ramená a široký chrbát. Zadok je zaoblený, bez chvosta, predné aj zadné nôžky sú krátke a rovné. Na predných packách nájdeme štyri prsty, na zadných tri. Zubov je oveľa viac, než sa môže na prvý pohľad zdať – štyri rezáky, štyri črenové zuby a dvanásť stoličiek – a neustále dorastajú. Títo menší hlodavce dorastajú cca 20 až 36 cm a môžu vážiť v rozmedzí 800 až 1 800 g, podľa veľkosti v dospelosti.
Krátkosrsté morča je charakteristické svojou krátkou srsťou, ktorá môže byť hladká, jemne kučeravá alebo obsahovať vierky. Sfarbenie má širokú škálu, nájdeme teda morčatá jednofarebné aj viacfarebné.
Podľa typu srsti a sfarbenia potom môžeme tieto drobné hlodavce deliť do ďalších typov:
Hladkosrsté – Srsť je krátka, hustá a prilieha k telu po celom povrchu.
Anglický a americký crested – Srsť je po tele krátka a priliehavá, na hlave majú tieto plemená rozetu (vierok, korunku), ktorá je u anglického cresteda rovnako farebná ako zvyšok tela, u amerického má farbu odlišnú. Najčastejšie býva morčiatko typu americký crested tmavo sfarbené po tele s bielou korunkou.
Rozeta – Tento typ má po celom tele rozety, teda vierky. Celkom má rozeta vždy 8 vírkov pravidelne rozložených po tele.
Teddy / Rex – Typ teddy má srsť súmerne krátku, hrubú a krepovitú a môžeme sa stretnúť s typom Americký a Švajčiarsky teddy. Americký teddy je vzhľadovo totožný s rexom, rozdiel je iba genetický.
Satén – Ich srsť prepúšťa viac svetla, a tak sa zdajú byť farebne výraznejšie a lesklejšie.
Starostlivosť a životné podmienky
Dve morčatá potrebujú priestor aspoň 120x60 cm. Čím viac, tým lepšie. Správať ich môžeme v klietkach, dostatočne vysokých ohrádkach i morčatárňach, spravidla drevených. Nikdy v uzavretých boxoch! Morčiatka sú náchylné na prehriatie a prievan, ubikácia by teda mala byť umiestnená tak, aby na ne nešlo priame slnko ani príišný prievan. Ideálna teplota v miestnosti je okolo 22 stupňov. Nekrytú ohrádku môžete zvoliť v prípade, že nemáte doma iné zviera, ktoré by mohlo morča vnímať ako korisť. Všeobecne sú títo hlodavci pôvodne korisťou predátorov, preto sa môžu ľakať hlasných zvukov alebo prudkých pohybov a nemajú príliš radi zdvíhanie zo zeme. Ide ale len o akt samotného zdvihnutia, manipulácia s nimi potom nie je nijako náročná. Čo sa týka hlasných zvukov, sú schopné po čase rozpoznať, ktorý zvuk z okolia pre nich nepredstavuje nebezpečenstvo a ktorý áno, nemusíte mať teda strach ich mať v miestnosti s televíziou alebo rádiom, len si musia zvyknúť.
K spokojnému životu potrebuje morča najmä dostatok kvalitnej potravy vo forme sena, ktoré by malo mať k dispozícii nepretržite, čerstvú vodu, možnosť úkrytu a dostatočne mäkkú a neprašnú podstielku. Najčastejšie slúži ako podstielka väčšej hobliny, prípadne môžete pristúpiť k látkovým koberčekom či podložkám. Dôležité je, aby morčiatko nemalo otlačené labky, inak je voľba podstielky viac-menej subjektívna podľa toho, ako často a akým spôsobom chcete chlpáča čistiť. Podstielka by sa mala meniť tak často, ako je to nutné, teda minimálne raz za niekoľko dní. Morča by nemalo žiť vo vlhkom a znečistenom prostredí.
O srsť krátkosrstých morčiat nie je potrebné sa nijak starať, postarajú sa sama, nie je teda nutné ich akokoľvek kúpať alebo čistiť. Pazúriky je nutné pravidelne zastrihávať, a to buď doma špeciálnymi nožnicami alebo môžete navštíviť veterinára.
Zdravie
Ako sme už spomínali, tak morčiatka neznášajú dobre prievan. A ako každého malého hlodavca aj morčatá môžu postihnúť rôzne choroby. Je nutné hlavne sledovať, či morča pravidelne žerie seno, ktorým si obrusuje stoličky. Pokiaľ nie, nie je možné stav stoličiek zistiť doma a je nutná čo najrýchlejšia návšteva veteriny, aby mu boli stoličky skontrolované a skrátené. Prerastené stoličky totiž môžu viesť aj k pomerne rýchlemu úmrtiu zvieratka, pretože nemôže správne prijímať potravu. Ako prvá pomoc je dobré mať doma náhradnú výživu, ktorú zoženiete na každej veterine a ktorú môžete morčiatku, ktoré neprijíma potravu, často zachrániť život, než dôjde na potrebný zákrok. Zuby sú skrátka to najdôležitejšie, čo morča má a čo musí fungovať. Druhým častým problémom môže byť kúsok sena v oku, morčiatka sa často rada v sene rochní a občas si kúsok do oka zapichnú. Morčiatka sú náchylné aj na nadúvanie, preto nepodávajte žiadnu nadúvavú zeleninu (napríklad kapustu či šalát).
U saténových morčiat bola zistená väčšia náchylnosť k osteodystrofii, čo znamená, že môžu horšie vstrebávať vápnik a hoci náchylnejší na zdravotní problémy.
Kŕmenie
Morča nie je príliš náročný stravník. Potrebuje najmä neustály prísun sena, ktoré je nenahraditeľnou zložkou potravy, pretože neslúži len na výživu, ale aj na obrusovanie neustále dorastajúcich zubov. Vhodné je tiež v menšom množstve podávať granule so zvýšeným obsahom vitamínu C, ktorý si morčatá nevedia samé vyrobiť. Vyhnite sa strave aj maškrtám s obsahom obilnín, tvrdému pečivu, orechom, sušenému mlieku. Morčatá tiež nepotrebujú žiadne minerálne kamene či soľné bloky, príliš zaťažujem morčací organizmus. Môžete podávať nenadúvavú zeleninu (vhodná je napríklad paprika, mrkva a iná koreňová zelenina) v primeranom množstve, ovocie iba sporadicky, pretože obsahuje príliš veľa cukrov. Exotické ovocie ako citrusy sa neodporúča podávať vôbec, rovnako ako akúkoľvek nadúvavú zeleninu ako napríklad ľadový šalát či kapusta. Ako maškrty môžu slúžiť aj rôzne bylinky. Na okus slúžia vetvičky ovocných stromov a doplnky bývania z prírodného dreva.
Platobné metódy
