História
Morča domáca ako taká pochádza z Južnej Ameriky a bolo vyšľachtené z morčaťa divokého. Už dávno predtým, než sa na kontinente ukázali Španieli, chovali morčatá pôvodní obyvatelia, najmä v oblastiach dnešného Peru a Čile. Morčatá sa prapôvodne správali hlavne na jedlo, ako obetné zvieratá, ale aj ako maznáčikovia najmä pre deti. Do Európy sa títo malí chlpáči dostali okolo 16. storočia a pevné miesto medzi domácimi miláčikmi si začali budovať v 18. storočí. Perličkou je, že v jednej z pôvodných rečí sa morčatám hovorilo „cui cui“, a to pravdepodobne podľa typického zvuku, ktorý vydávajú. V Európe sa ich meno vyvinulo z nemeckého Meerschwein(chen), teda morské alebo zámorské prasiatko. A to podľa miesta pôvodu a kvikotu, ktorý vydávajú.
Správanie a temperament
Morčiatka sú všeobecne veľmi spoločenskí a komunikatívni tvorovia, ktorí sú zvyknutí žiť v skupinkách. Vždy je preto nutné chovať aspoň dve morčatá rovnakého pohlavia, v prípade rozdielnych pohlaví ich mať oddelené priečkou alebo jedno vykastrovať (veľmi rýchlo sa množia). Samotná trpí a môžu sa zbytočne dožiť menej, prípadne ochorieť. Zvukovo sa prejavujú kvikotom alebo „bublaním“, pri strese alebo nepohodlí cvakaním alebo škrípaním zubami. Aj na zvukových prejavoch možno teda spoznať, či máte doma šťastné morčiatko alebo nespokojnú chlpatú guličku – v tom prípade prakticky žiadny kvikot nebudete počuť, radostné bublanie už vôbec nie. Obzvlášť u mladších morčiat môžeme pozorovať aj poskakovanie, keď sú v dobrom rozmare. Títo drobní hlodavci nie sú agresívne, uhryznúť človeka môžu len v zriedkavých prípadoch ako napríklad pri nešetrnej manipulácii, zámene za potravu alebo po predchádzajúcej zlej skúsenosti (napríklad ak morča strihnete pri skracovaní pazúrikov, pamätá si to a môže sa chcieť do budúcnosti brániť).
Morčatá sú všeobecne aktívne skôr cez deň, kedy najradšej jedia alebo interagujú s ďalšími morčatami. V mladšom veku rada behajú a skúmajú svoje okolie, a to vrátane vyvýšených plôch. Starší jedinci sa už držia skôr pri zemi a nie sú tak aktívni, zvedavosť im ale zostáva.
Vzhľad
Všetky morčatá majú stavbu tela podobnú, teda širokú, oblú hlavu, krátky krk, širokú hruď a ramená a široký chrbát. Zadok je zaoblený, bez chvosta, predné aj zadné nôžky sú krátke a rovné. Na predných packách nájdeme štyri prsty, na zadných tri. Zubov je oveľa viac, než sa môže na prvý pohľad zdať – štyri rezáky, štyri črenové zuby a dvanásť stoličiek – a neustále dorastajú. Títo menší hlodavce dorastajú cca 20 až 36 cm a môžu vážiť v rozmedzí 800 až 1 800 g, podľa veľkosti v dospelosti. Nižšie sú typy morčiat neuznaných plemien.
Írsky crested nie je svojím vzhľadom tak odlišný a výrazný. Ide o krátkosrsté plemeno, ktorého hlavnými znakmi sú dve rozety hneď vedľa seba na bedrách a srsť na chrbte rastúca v smere od zadku k hlave. Takže vlastne taký protismer. Zvláštnosťou je aj vír srsti na čele, ktorý vyzerá ako ofinka. Inak je srsť rovná. Írsky crested, čo sa týka chovu a krmiva, nijako nevybočuje zo štandardného chovu. Nemá žiadne špeciálne nároky ani sklony k výnimočným ochoreniam alebo vadám.
Ridgeback
Rex
Somali
Mohér
Starostlivosť a životné podmienky
Starostlivosť o morčatá nie je nijako náročná. Iba u dlhosrstých plemien je nutné venovať každý deň trochu času ich česaniu a raz za čas ich umyť šampónom. Srsť inak bude suchá, plstnatá, strapatá a bude neľúbo voňať. Pokiaľ má dlhosrsté morča veľmi dlhú srsť, ktorú si môže až prišľapávať, je možné ju skrátiť. Uľahčíte mu tak pohyb a predídete aj možným zraneniam.
Na starostlivosť o srsť používajte iba prípravky a pomôcky určené práve pre morčatá alebo aspoň malé hlodavce. Ich zloženie, veľkosť aj vlastnosti sú prispôsobené práve morčatám a ich srsti. Odporučiť môžeme kvalitné vyčesávacie hrablo Furminator alebo šampón Beaphar. Obe položky sú jednými z najosvedčenejších, aké môžete zaobstarať. Predovšetkým, ak púšťate morčiatko von alebo prichádza do styku s ďalšími cudzími morčatami a zvieratami, nezanedbávajte antiparazitnú ochranu. Pred blchami, kliešťami, komármi a ďalšími parazitmi morčatá ochránia Tickvet. Je šetrný k prírode aj zvieratám a je úplne prírodný. A čo ďalšie potrebujete pre starostlivosť o morča? Dostatok miesta, veľa dobrého krmiva, čistú vodu a plnú náruč lásky. 😊
Zdravie
Pri morčiatku je nutné sledovať, či pravidelne baští seno, ktorým si obrusuje stoličky. Pokiaľ nie, nie je možné stav stoličiek zistiť doma a je nutná čo najrýchlejšia návšteva veterinára, aby mu boli stoličky skontrolované a skrátené. Prerastené stoličky totiž môžu viesť aj k pomerne rýchlemu úmrtiu zvieratka, pretože nemôže správne prijímať potravu. Ako prvá pomoc je dobré mať doma náhradnú výživu. Tú zoženiete na každej veterine a môžete vďaka nej morčiatku, ktoré neprijíma potravu, mnohokrát zachrániť život, než dôjde na potrebný zákrok.
Morčátka jsou se svou žravou povahou náchylná také k různým drobným úrazům očí, můžete se setkat se zapíchnutým senem, které se rádo schovává i pod spodní víčko. Tito drobní hlodavci jsou náchylní k nadýmání, proto nepodávejte žádnou nadýmavou zeleninu (například zelí či salát).
Krmení
Morče potřebuje zejména neustálý přísun sena, které je nenahraditelnou složkou potravy. Slouží nejen k výživě, ale také k obrušování neustále dorůstajících zubů. Vhodné je také v menším množství podávat granule se zvýšeným obsahem vitamínu C, který si morčata neumí sama vyrobit.
Morčeti nikdy nepodávejte potravu ani pamlsky s obsahem obilovin, nadýmavou zeleninu, tvrdé pečivo nebo přílišné množství ovoce i zeleniny (pokud to přeženete, může vaše zvířátko trpět průjmem). Ovocem mu sice přímo neublížíte, ale obsahuje velké množství cukrů, což není žádoucí. Vhodná zelenina na přilepšení je třeba paprika, kořenová zelenina, mrkvová nať apod. Základem je opravdu seno, v teplejších měsících můžete podávat i nezapařenou trávu, pozor ale, aby nebyla znečištěná kupříkladu psími výkaly. Jako pamlsky mohou sloužit také různé bylinky. Na okus slouží větvičky ovocných stromů a doplňky bydlení z přírodního dřeva.
Platobné metódy
