História
Presné udalosti vedúce k vzniku tohto plemena nie sú známe. Avšak vieme, že podobné psy žili v Nórsku už pred 400 rokmi. Hlavným miestom ich výskytu bola osada Måstad na ostrove Værøy v Lofotech. Psy sa využívali na útesoch pri poľovačkách na alky, vďaka čomu si vyslúžili aj svoje meno. \"Lunde\" je označenie pre alky, \"hunde\" znamená pes. V rôznych literatúrach je možné ho nájsť aj pod názvom nórsky vtáčí pes. Aby psy mohli túto prácu dobre vykonávať, dostalo sa im do vienka niekoľkých anatomických zmien, vďaka ktorým mohli bez ťažkostí šplhať po skalách. S postupnou zmenou techniky lovu, kedy sa papuchalkové začali v 19. storočí loviť pomocou sietí, prestali byť lundehundové toľko potrební. Vďaka tomu sa populácia týchto psov začala tenčit. Približne okolo roku 1930 sa o plemeno začala zaujímať chovateľka Eleanor Christie, ktorá si obstarala niekoľko psov a sučiek a začala s chovom tohto plemena. Vďaka nej plemeno prežilo, pretože roku 1943 prepukla na ostrovoch epidémie psinky a vyhladila všetky psy. Eleanor poslala Lofoťanům niekoľko psov z jej chovu, čím opäť chov zachránila, pretože v nasledujúcich rokoch prišla vďaka psinke o všetky svoje psy ona. Lofoťané jej jej pomoc oplatili a tiež jej poslali niekoľko psov. Po druhej svetovej vojne sa tak podarilo mývalov zachrániť a rozšíriť ich populáciu. V 70. rokoch 20. storočia začali byť lundehundové exportovaní do ďalších krajín ako Švédsko, Dánsko, Nemecko či Fínsko. Do Českej republiky bol prvý lundehund dovezený MVDr. Renatou Kosinová roku 2003 z USA. Doktorka Kosinová sa postarala o prvé vrhy lundehundů v SR, prvý vrh sa narodil roku 2006. Vzhľadom na to, že papuchalkové sú dnes chráneným druhom, majú títo psi iba spoločenské, nie pracovné, využitie.
Správanie a temperament
mývalov je dnes braný ako spoločenské plemeno. Je veľmi milý, veselý a živý. Na svojom pánovi je veľa závislý, vyžaduje dostatok pozornosti a kontaktu. Je veľmi hravý, preto sa hodí aj k deťom. Je však veľmi dôležité, aby sa k nemu deti správali s rešpektom a citom. Na novo prichádzajúci upozorní štekotom, ale vďaka svojej mierumilovnej povahe z neho nikdy nebude veľký strážca. Je nekonfliktný, s ostatnými psami vychádza dobre. Rovnako tak aj s inými zvieratami, ak je správne socializovaný. Lundehund je veľmi inteligentný a učenlivý, ale tiež citlivý. Pri výcviku je potrebné brať na toto ohľad. Je dôležité na neho neponáhľa, pretože vie byť aj zanovitý a nebude nič robiť preto, že sa to po ňom vyžaduje. Je veľa aktívny a energetický. Výborne sa hodí na dlhšie prechádzky alebo niektoré psie športy. Pokiaľ mu však budete robiť spoločnosť, vydrží s vami ležať aj na gauči. Na vychádzkach sa drží pri pána. Pokiaľ ale dostane príležitosť prehnať nejaké vtáky, počítajte s tým, že si ju nenechá utiecť.
Vzhľad
Tento malý, špicovitý psík má niekoľko anatomických zvláštností, ktoré ho odlišujú od iných psov a ktoré mu pomohli v minulosti s jeho loveckú prácou. Celkovo budí obdĺžnikový dojem. Hlava je stredne široká, klinovitého tvaru. Oči sú mierne šikmé, dúhovka má žltkasto hnedú farbu. Uši majú trojuholníkovitý tvar a stredná veľkosť. Sú veľmi pohyblivé a nesené vztýčvorené. Chrupavka ušnice má možnosť sa stiahnuť a uzavrieť tak zvukovody. Tým je zaistená ochrana pred vodou. Krk je dobre utváraný, stredne silný, s viditeľným golierom. Je dobre pohyblivý. Najväčšie zvláštnosťou sú lundehundí končatiny. Predné labky majú celkom osem vankúšikov. Celkovo majú najmenej šesť prstov, pričom aspoň päť ich musí doliehať na zem. Hrudné končatiny majú schopnosť sa roztiahnuť do strán v uhle až 90 °. Vďaka tomu mohli psy pri love dobre šplhať. Zadné končatiny majú sedem vankúšikov na každej labke. Celkovo majú najmenej šesť prstov, pričom aspoň 4 z nich leží na zemi. Chvost je stredne vysoko nasadený. Nesený je buď nad chrbtom stočený do mierneho krúžku alebo spustený. Srsť je hustá a hrubá s mäkkou podsadou. Farba je vždy v kombinácii s bielou, buď odtiene od červenej k béžovej alebo biela s tmavými znakmi. Dôležitá je tiež správna výška a hmotnosť. U psov je to 35-38 cm pri cca 7 kg. Fenky meria 32-35 cm s hmotnosťou cca 6 kg.
Starostlivosť a životné podmienky
Ako už bolo spomenuté, lundehund vyžaduje spoločnosť majiteľa a citlivý, ale starostlivý prístup. Náplň zábavy by mala byť rôznorodá, aby sa nenudil. Nie je vhodný na pobyt v koterci. Na pánovi je síce závislý, ale pokiaľ je správne vychovaný, dokáže byť aj sám, než pán príde z práce. Celková starostlivosť nie je nijako náročná. Spočíva predovšetkým v pravidelnom kefovanie. V období pĺznutia je potrebné túto starostlivosť znásobiť. Ďalším dôležitým bodom je starostlivosť o pazúriky. Niektoré pazúriky sa obrusujú pri chôdzi, tie nadpočetné, ktoré sa krajina nedotýkajú, je nutné pravidelne skracovať. Ak by skrátené neboli, hrozí ich prerastania, stočenie a zapichnutie do vankúšika, čo je veľmi nepríjemné a bolestivé. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o menšie plemeno, je tu zvýšené riziko výskytu zubného kameňa. Najlepšie je prevencia v podobe doplnkov stravy alebo pravidelného čistenia špeciálnym kefkou. Ak je zubný kameň už silný, je potreba jeho odstránenie v celkovej anestézii.
Zdravie
Lundehundi sú pomerne zdravé plemeno. Bežné choroby malých plemien sa u nich moc nevyskytujú. Luxácia pately alebo ochorenie očí sa vyskytujú zriedkavo. Mývalov má však svoju chorobu, tzv. Lundehundí syndróm. Ide o ochorenie tráviaceho traktu, kedy je vylučovaná bielkovina. Ak choroba vypukne, prejavuje sa zvracaním a hnačkami, opuchy a vodnatěním bruška. Tiež sa zhoršuje kvalita srsti. Ak psík ochorie, je potreba nasadiť vhodnú liečbu a diétu. Potom môže viesť spokojný psí život aj s týmto hendikepom.
Kŕmenie
mývalov bol zvyknutý si potravu loviť. Preto mu najviac vyhovuje prirodzená strava BARF. Je však nutné, aby strava bola vyvážená a obsahovala všetky potrebné zložky, vrátane vitamínov a minerálnych látok. Prípadne je možné využiť kompletné kŕmne konzervy. Ak sú však podávané trvalo, je vhodné k nim pripojiť nejakú sacharidovú zložku, tj. Ryžu či cestoviny. Ak sa na zostavovaní vyváženého jedálnička necítite, môžete využiť aj granulované krmivo. Je vhodné však voliť krmivo holistické, bez obilnín a s vysokým obsahom mäsa. Ak psíka postihne lundehundí syndróm, bude potrebný prechod na špeciálnu stravu / diétu, ktorú určí veterinárny lekár.