História
Molossoidné psy existujú už po tisícročia. Pôvodne slúžili ako vojnoví psi, ktorí sprevádzali vojská pri ich ťaženiach a pre svoju veľkosť a silu bývali využívané aj v boji. Voľná koža ich chránila pred vážnejšími zraneniami a vďaka posunutému prahu bolesti dobre znášali bolesť. Jedným zo zástupcov molossov je aj neapolský mastif, ktorý bol vyšľachtený v južnom Taliansku, v okolí Neapola. Asi najväčšou zásluhou o oficiálne uznanie neapolského mastifa ako samostatného plemena má novinár a chovateľ Pierr Scanziani, ktorý sám choval niekoľko mastifov a podľa jedného z jeho psov bol spísaný plemenný štandard. K uznaniu rasy zo strany FCI došlo v roku 1949. Kvôli vysokej náročnosti a vysokým finančným výdavkom spojeným s chovom, však nikdy nedošlo k masovému rozšíreniu neapolského mastifa medzi chovateľskú verejnosť a aj dnes je toto plemeno radené medzi málopočetné rasy.Správanie a temperament
Hoci svoju rodinu rešpektuje, býva označovaný za psa jedného pána, pretože si zvyčajne vyberie jedného člena rodiny, ktorého najviac uznáva. V spoločnosti svojho majiteľa sa snaží tráviť všetok svoj čas a prípadné odlúčenie znáša neapolský mastin veľmi zle. Neapolský mastin šteká len výnimočne. Je to pes, ktorý si je vedomý svojej sily. Od útleho veku potrebuje správne a dôsledné vedenie a veľa socializácie. Rozhodne nie je vhodným psom pre začínajúcich alebo neskúsených chovateľa. S deťmi vychádza dobre, ale vzhľadom na jeho veľkosť a sile, by nemal byť s deťmi osamote, pretože by im mohol nechtiac ublížiť alebo by si mohol zle vyložiť niektoré ich hry.Vzhľad
Veľký a mohutný pes s majestátne stavbou tela. Od iných plemien je vďaka svojmu jedinečnému vrásčitému vzhľadu ľahko rozpoznateľný. Hlava je veľmi masívny. Papuľa je široká a veľa hlboká. Okrúhle oči sú posadené široko od seba. Malé uši sú nasadené vysoko a bývajú nesené zvesené a priliehajú k tvári. Predtým sa uši kupírovali, ale to je už u nás zakázané. Silný krk má na hrdle voľnú kožu tvoriaci dvojitý lalok. Chrbát je rovný a široký. Neapolský mastif má priestranný hrudník. Silné končatiny sú zakončené veľkými, guľatými labami. Chvost sa smerom k špičke zužuje a v krajinách, kde je to povolené býva obvykle kupírovaný. Neapolský mastif má po celom tele pevnú, voľnú kožu, ktorá je pokrytá krátkou, hrubou a lesklú srsťou. Farba srsti býva olovená, čierna, šedá, plavá, hnedá alebo jelenia červeň. Dospelý jedinec má výšku v kohútiku 58-77 cm a dosahuje hmotnosť 50-70 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Neapolský mastif má krátku srsť, ktorá ho dostatočne nechráni proti nepriazni počasia a mal by byť chovaný najlepšie v dome s prístupom na dobre oplotenú záhradu. Hoci mastin pochádza z Talianska a dalo by sa predpokladať, že má rád teplo, nie je tomu tak. Mastinovia sú veľmi náchylní ku kolapsu z prehriatia a predovšetkým v letných mesiacoch je potreba chrániť psa pred slnkom a pred horúčavou. Pes by mal mať vždy k dispozícii dostatok čerstvej vody a vhodné miesto na oddych, kde sa môže schovať pred horúčavou. Pretože neapolský mastin nie je žiadny atlét, ktorý by vyžadoval veľa pohybu, bude mu stačiť kratšia prechádzka. Predovšetkým v období rastu je nutné psa zbytočne nepreťažovať, aby nedošlo k poškodeniu vyvíjajúceho sa pohybového aparátu.Telo neapolského mastifa je pokryté množstvom hlbokých vrások a kožných záhybov. Je veľmi dôležité udržiavať je suché a čisté, aby nedochádzalo k rozvoju plesní, ekzémov a alergií. Tiež oči u uši si zaslúži pravidelnú pozornosť. Ich kontrolou môžeme včas odhaliť prípadné zápaly a infekcie. Ani u neapolského mastina by sa nemalo zabúdať na pravidelnú ústnu hygienu a odstraňovanie zubného kameňa. V prípade, že psovi prerastú pazúriky, je nutné vykonať ich skrátenie. Každý chovateľ, ktorý sa pre toto plemeno rozhodne by si mal uvedomiť, že sa jedná o psy viac náročné na starostlivosť a mal by počítať tiež so zvýšenými výdavkami za veterinárne ošetrenie psa.