História
Nórsky durič čiže Dunker začal svoj vznik v 20. rokoch 19. storočia. Vtedajší chovateľ Wilhelm Dunker krížil domáceho nórskej duričov sa strakatým duriče, ktorí boli dovezené z Ruska. Časom sa pokúsil ešte do kríženia pridať krv Hygenova duričov, ale výsledok pre neho nebol dostatočne uspokojící. Od roku 1934 už teda toto plemeno do kríženia nepridával. Mimo Nórsko je toto plemeno veľmi vzácne.
Správanie a temperament
Dunker je veľmi milý, elegantný a priateľský pes. Jedná sa o pracovné plemeno, ktoré sa využíva predovšetkým k lovu zajacov. Pri práci využíva najviac svoj skvelý čuch. Dokáže nielen sledovať stopu, ale svoju korisť tiež doniesť. Je vyrovnaný, rýchlo sa učí a je veľmi inteligentný. Je tiež nezávislý a veľa samostatný. Je vhodný skôr pre skúsenejších majiteľa, ktorí mu budú venovať dostatok času. S výchovou a výcvikom je nutné začať už v ranom veku. Dôležitý je vzájomný rešpekt, porozumenie a citlivý prístup. K ďalším psom a deťom je priateľský a bezkonfliktný.
Vzhľad
Nórsky durič je stredne veľký pes s obdĺžnikovým tvarom tela. Aj keď je odolný a pevnej konštitúcie, nepôsobí nijako hrubo alebo ťažko. Hlava je primerane dlhá,ušľachtilá s výrazným tylovým hrboľom. Čierna nosná huba má široko otvorené nozdry. Veľké a guľaté oči sú tmavo sfarbené a nesmie pôsobiť vycivenou dojmom. Uši nie sú moc široké, zužujú sa do zaoblenej špičky. Rovný a pevný chrbát nie je príliš dlhý. Chvost je nasadený v predĺženej hornej línii. Pri koreni je silný a smerom ku špičke sa zužuje. Srsť je rovná, tvrdá a hustá. Zadná strana stehien a chvost môžu byť osrstené viac. Typická je čierna alebo blue merle farba. Výška sa pohybuje u psov v rozmedzí 50-55 cm a u súk 48-53 cm.
Starostlivosť a životné podmienky
Vzhľadom k svojej neutíchajúcej energii vyžaduje Dunker dostatok pohybu a zamestnania. Pokiaľ bude len ležať doma na gauči, tak bude nešťastný. Srsť je potreba pravidelne kefovať, inak nie je na údržbu nijak náročná. Pravidelnú kontrolu však vyžadujú uši. Vzhľadom k tomu, že sú zvesené, vytvára ideálne prostredie pre množenie baktérií a kvasiniek, ktoré môžu spôsobiť zápal zvukovodu. Ak pracuje psík pravidelne v lese, doporučujeme ošetrenie proti vonkajším parazitom, najlepšie vo forme tabletky alebo kvapiek za krk. Obojok by sa mohol pri práci zachytiť napríklad o vetvu.
Zdravie
Vzhľadom na vzácnosť tohto plemena existuje málo materiálov, ktoré by opisovali jeho zdravotný neduhy. Zo stavby tela a veľkosti však môžeme ľahko niektoré riziká odvodiť. Ako bolo spomenuté vyššie, ovisnuté ušká skrývajú riziko zápalu zvukovodov, preto je potrebné uši pravidelne kontrolovať a čistiť. Aj keď sa hmotnosť pohybuje okolo 20 kg, môžu sa objaviť problémy s pohybovým aparátom. Preventívnym podávaním kĺbovej výživy tak určite nič nepokazíte. U väčších plemien je známym strašiakom pretočenie žalúdka. Jedná sa o život ohrozujúci akútny stav. Ak sa žalúdok pretočí, neváhajte a čo najskôr vyhľadajte pomoc veterinárneho lekára.
Kŕmenie
Každý pes si zaslúži kvalitnú a plnohodnotnú výživu. Ak máte dostatok času a veľa miesta v mrazničke, je možné využiť BARF. Jedná sa o stravu, ktorá je najbližšie prirodzenej strave vlka. Je však dôležité mať naštudované, ako má strava správne vyzerať, aby obsahovala dostatok minerálnych látok a vitamínov. Vyvážený musí byť tiež obsah bielkovín, cukrov a tukov. Dnes už na pomoc môžu prísť komerčne vyváženej doplnky stravy, ktoré pomôžu správne pomery vybalansovať. Druhou možnosťou sú granulované krmivá. Ak je psík v pracovnom vyťažení, tak určite ocenia granule pre pracovné psy, ktoré obsahujú vyššie množstvo energie. Ak je chlpáč iba doma, postačí kvalitný (najlepšie holistické, bez obilnín) granule pre psíkov stredných plemien.