História
Pikardský ovčiak je najstarší z francúzskych ovčiarskych plemien. Do Francúzska sa dostal spoločne s Keltmi už okolo roku 800 n.l. predpokladá sa, že medzi jeho predkov patrí briard, bauceron a niektoré ďalšie ovčiarske plemená. Neupravený, strapatý vzhľad je možná dôvodom, prečo sa pikardský ovčiak nestal kráľom výstav a prehliadok, ale slúžil hlavne k práci. Do života plemena kruto zasiahli obe vojny, po ktorých skončení sa Pikard ocitol takmer na hranici vyhubenie. Následky oboch vojen sa už nepodarilo napraviť a aj dnes je pikardský ovčiak vzácne, málopočetné plemeno.
Správanie a temperament
Pikard je citlivý, inteligentný a láskavý pes sa zmyslom pre humor. Nové povely sa učia rýchlo, ale jeho výcvik komplikuje jeho tvrdohlavosť. Základný výcvik je však nevyhnutnosťou, rovnako ako včasná socializácie. Počas prvých dvoch rokov života by mal byť pes oboznámený s čo najväčším počtom rôznych životných situácií. Pikardský ovčiak je príjemný spoločník pre svojho pána, ale voči cudzím zostáva ostražitý. Hoci je dnes chovaný hlavne ako spoločenský pes, stále má veľmi silné sklony k paseniu. To možno využiť a zapojiť psa do niektorého zo psích športov, kde túto vlastnosť upotrebia. Pikardský ovčiak má rád vodu a veľmi rád pláva. Na iné zvieratá v domácnosti si zvykne a vychádza s nimi, ak s nimi vyrastá od malička. Na svojho majiteľa je veľmi fixovaný a ťažko si zvyká na nového pána. Ťažko znáša samotu a aj kratšie odlúčenie v ňom vzbudzuje separačnú úzkosť.
Vzhľad
Stredne veľký ovčiarsky pes, pôvodom z Francúzska. Vzhľadom sa podobá grifony. Pikardský ovčiak je silný, dobre stavaný pes s dobre vyvinutým svalstvom. Hlava svojou veľkosťou pomerovo zodpovedá zvyšku tela. Stredne veľké oči majú tmavú farbu. Stredne veľké uši mávajú dĺžku do 10 cm, sú pomerne vysoko nasadené a bývajú nesené vztýčené. Nosná huba je vždy čierna. Pikardský ovčiak má dobre vyvinutý hrudník a mierne vtiahnuté brucho. Stredne dlhý chvost býva nesený pod chrbtovú líniu. Polodlhá, hrubá srsť pikardského ovčiaka je doplnená kratšie, jemnú podsadou. Povolené farby srsti sú šedá, šedočierna, sivomodrá, svetlo alebo tmavo plavá alebo sivá s čiernym odleskom. Plemeno má výšku v kohútiku 55-65 cm a v dospelosti dosahuje váhy 27-34 kg.
Starostlivosť a životné podmienky
Pikardský ovčiak je predurčený k pohybu a prácu. Najlepším prostredím pre neho tak bude dediny alebo malé mesto, ale prekvapivo dobre sa prispôsobí aj životu v meste, pokiaľ mu majiteľ zaistí dostatok pohybu a aktivít. Skvelou voľbou je zapojenie psa do niektorého zo psích športov. Vhodnou aktivitou bude treibball, agility alebo agility cross, dog trekking, behanie so psom alebo triatlon. Pikard je na svojho pána citovo veľmi viazaný a ak je ponechaný sám, trpí úzkosťou z odlúčenia. Preto by mu mal byť umožnený v maximálnej možnej miere kontakt s majiteľom a najlepšie aj prístup do domácnosti, aby svoj život mohol so svojím pánom čo najviac zdieľať. V našich podmienkach ani nedá Pikard chovať celoročne vonku a minimálne počas zimy je nutné ho chovať v dome. Pikard srsť je veľmi nenáročná na údržbu. Títo psi nemajú typický psí zápach, preto kúpanie nie je nutné a vykonáva sa iba výnimočne. Stačí teda iba pravidelné česanie asi raz týždenne a občasné odstránenie srsti z uší psa.
Zdravie
Hoci pikardský ovčiak nie je celosvetovo príliš rozšíreným plemenom, nevyskytujú sa u neho vo väčšej miere genetickej choroby. Z možných zdravotných komplikácií u neho môže dôjsť k výskytu dysplázia bedrového kĺbu, progresívna atrofia sietnice alebo dyspláziu lakťa. Vzhľadom k relatívne malému počtu chovných jedincov sú jednotlivé chovy starostlivo strážené, zdravotné záznamy sú zhromažďované a pravidelne vyhodnocované.
Kŕmenie
Pre zaistenie správnej a komplexné výživy sa odporúča vysoko kvalitné suché krmivo. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky sa môže meniť v závislosti na ročnom období, veku a úrovni aktivity psa. Niektorí pikardi bývajú v jedle dosť vyberaví a je ťažké sa s nimi zhodnúť na vhodnom granulovanom krmive, ku ktorému by nemali výhrady a boli ochotní ho konzumovať.
Platobné metódy
