História
saarloos nesie svoje meno po holandskom chovateľovi Leendert Saarloos-ovi, ktorý sa pokúšal o vznik nového plemena, ktoré by nebolo toľko degenerované a zachovalo si viac zo svojej prírodnej povahy. Zároveň sa ale malo jednať o pracovné plemeno. Pán Saarloos krížil nemeckého ovčiaka Gerarda s európskou vlčicou Fleur. Mláďatá kryl s ich otcom, čím získal psy s štvrtinovým podielom vlka. Títo jedinci sa prezývali EURÓPSKY vlčiaci. Bohužiaľ sa vo svojich chovoch potýkal s nákazou psinky, a pretože nechcel svojich psov nechať očkovať, prišiel tak o mnoho jedincov. Celkovo sa na vzniku tohto plemena podieľalo 4 až 6 vlčíc. Saarloos však nebol spokojný s povahou psov. Noví jedinci boli po svojich vlčích predkoch plachí, veľmi pozorní a opatrní. Vďaka týmto vlastnostiam neboli psi nijako vhodní k pracovnému zaradeniu. Roku 1942 požiadal holandský Raan van Beheer (Holanský Kennel Club) o uznanie vlčiakov ako oficiálny plemeno. Bohužiaľ boli materiály vrátené s odôvodnením, že psy sú veľmi nevyrovnaní tak v povahe, tak i exteriéru. Rovnaký výsledok mal aj druhý pokus v roku 1963. V roku 1969 Leendert Saarloos zomrel. Chov európskych vlčiakov tak veľmi utrpel a došlo k obmedzeniu ich chovu. Vďaka zástancom a milovníkom tohto plemena a prácu holandského klubu sa však plemenu podarilo prežiť a roku 1975 boli vlčiaci prvýkrát zapísaní do holandskej plemennej knihy. Toho istého roku dostali vlčiaci nový názov, ktorý v sebe odrážal spomienku na ich zakladateľa. V roku 1981 bol saarloos registrovaný FCI. Prvý saarloos sa do Českej republiky dostal v roku 2005. V ďalšom roku potom boli dovezení ďalší jedinci na chov.
Správanie a temperament
saarloos nikdy nezaprie svoju vlčiu stránku. Je veľmi spoločenský, rád žije vo svorke a výborne teda vychádza z inými psami. Má svoju výraznú komunikáciu a vo svorke pozná svoje miesto, nie je dominantný. K cudzím ľuďom je odmeraný a nedôverčivý. Ak si však človek získa jeho dôveru, je veľmi milý, priateľský a prítulný. Celkovo má jemnú a citlivú povahu. Nehodí sa teda pre nervóznych a netrpezlivých pánov. Kontakt s rodinou je pre nich veľmi dôležitý, neradi sú sami a zle znášajú akékoľvek zmeny. Čo sa týka poslušnosti, tak vlčiaci majú svoju hlavu. Síce sú veľmi inteligentní, ale tiež sú tvrdohlaví, neradi počúvajú, pretože proste musia. Celý výcvik je nutné smerovať pomocou pozitívnej motivácie. Socializácie v ranom veku (3-16. Týždeň života) je pre nich veľmi dôležitá vo všetkých ohľadoch, hlavne v potlačení plachosti. Ak sa socializácia zanedbá, nemožno to potom dohnať. Neznáša cestovanie autom a aj to je veľmi potrebné a trpezlivo učiť - samozrejme za využitia pozitívnej motivácie a cestovaním za príjemnými zážitkami. Celkovo moc neštekajú, ale štekať vedia. Ak sa snažia vyzývať k hre alebo sa cítia ohrození, tak tohto typu komunikácie využívajú. Ak žijú vo svorke, radi štekajú s ostatnými psami.
Vzhľad
saarloos je veľký pes, ktorý svojím celkovým dojmom a sfarbením pripomína vlka. Pohlavné znaky psa a suky sú veľmi dobre rozlíšiteľné. Telo je dlhšie ako výška v kohútiku. Klinovitá hlava má vlčí vzhľad a je v správnej pomere k trupu. Krk je svalnatý a plynule prechádza do hřbetu. Hlavne v zimnom období je krk zdobený golierom. Nohy sú dlhé, avšak vlčiak nepôsobí nijako dlouhonoze. Vďaka nim je jeho pohyb elegantný, vytrvalý a energetický. Silný a dobre osrstený chvost dosahuje dĺžkou k pätám. Nesený je šablovito zahnutý alebo takmer rovný. V akcii je nesený o niečo vyššie. Stavba srsti sa líši podľa letného či zimného obdobia. V lete je srsť tvorená pesíky, zatiaľ čo v zime prevláda podsada. Brucho, vnútorná strana stehien a miešok sú tiež pokryté srsťou. U saarlooskeho vlčiaka rozoznávame tri farebné prevedenia: vlkošedé, hnedej a svetlo krémovej až biele, to je dnes však vzácnosťou. Farba nosa je u vlkošedých a bielych čierna, u hnedých môže byť pečeňová. Vlkošedí a hnedí vlčiaci potom mávajú jasne zreteľnú masku. Dôležitá je tiež výška - tá sa pohybuje u psov medzi 65 až 75 cm, u sučiek je to 60-70 cm. Hmotnosť v dospelosti je približne 36-41 kg.
Starostlivosť a životné podmienky
Ako už bolo napísané, saarloos nemá rád samotu a zmeny. Ideálne je, ak môže byť neustále so svojou rodinou či svorkou. V prípade samoty počas pracovnej vyťaženosti pánka sa odporúča umiestnenie dedinskom prostredí. Mladí psi radi okusujú, čo im príde pod labky, preto je neodporúčame nechávať doma osamote. Celkovo milujú pohyb a dlhé prechádzky, preto budú výbornými parťákov pre pobyt v prírode. Pozor ale na ich lovecký inštinkt, ktorý nezaprú. Cudzie im nie je ani tuláctva, preto je potrebné mať ho neustále pod kontrolou. Saarloos mení srsť podľa ročného obdobia. Je teda potrebné počítať s tým, že hlavne v zime, kedy má hustú podsadu, sa nevyhneme pravidelnej starostlivosti o srsť. Vzhľadom k jeho nedôvery je vhodné ho vo šteňacom veku v rámci socializácie tiež navykať na návštevy u veterinára a všetky potreby s tým spojené, ako je kontrola uší, očí, zubov, strihanie pazúrikov, apod.
Zdravie
Bohužiaľ ani tomuto plemenu sa nevyhýbajú rôzne ochorenia, ktoré sú väčšinou dedičného charakter. Preto sú do chovu pustené len testovaní a zdravie jedinci, ojedinele sa môžu chovu zúčastniť prenášačmi. A s akými chorobami sa môžeme u vlčiakov stretnúť? Po prvé, rovnako ako u iných veľkých plemien, sú to ochorenia kĺbového aparátu - konkrétne DKK a DLK, kedy dochádza k postihnutiu bedrového alebo lakťového kĺbu. Ďalšie ochorenia je často viditeľné u nemeckých ovčiakov. Ide o degeneratívne myelopatie, kedy je postihnutá miecha a dochádza k ochrnutiu zadných končatín. Aj u vlčiakov sa robí vyšetrenie na PRA - progresívny atrofiu sietnice, čo je ochorenie postihujúce zrak, ktorý končí slepotou. Špecifickým nemocněním je u Saarloosových vlčiakov tzv. Dwarfismus alebo ak zakrpatenosť. Ide o genetickú mutáciu, ktorá postihuje hypofýza. Vďaka tomu je znížená alebo úplne zastavená produkcia hormónov, predovšetkým toho rastového. Aj keď z počiatku pribúdajú postihnutí jedinci na váhe rovnako ako ich vrstovníci, počas ďalšieho obdobia už ich rast spomaľuje a nikdy nedosiahnu plné dospelých veľkosti.
Kŕmenie
Vzhľadom na to, že saarloos má predsa len vlka v krvi, najvhodnejšie stravou pre neho je BARF. Je však veľmi dôležité, aby jednotlivé zložky stravy boli dostatočne vyvážené. Okrem mäsa by mal pes dostávať aj ovocie a zeleninu, občas pridať nejaké vajcia či mliečny produkt. Dôležitá je tiež vyváženosť jednotlivých minerálnych látok a vitamínov. Tomu môžu pomôcť doplnky stravy, ktoré sú určené práve pre jedinca na tomto type stravy. Ďalšou možnosťou je využitie kvalitných konzerv, ktoré často obsahujú dostatok vitamínov a minerálnych látok. Musí sa však jednať o konzervy, ktoré sú určené ako kompletné kŕmna strava. Aby bol zaistený aj dostatok sacharidov, odporúčame pri dlhodobom kŕmení konzervami podávať prílohu - tj. Ryžu alebo kŕmne cestoviny. Najjednoduchšie variantom je zvoliť kvalitné, najlepšie holistické granule. Takéto granule obsahujú veľa mäsa, ovocie, zeleninu aj bylinky. Naopak v nich nie sú obiloviny. Do krmiva je možné pridať ďalšie doplnky stravy, u tohto plemena predovšetkým kĺbovú výživu či prípravok pre podporu zdravých zubov a ďasien. Zdravé zuby a ďasná môžeme tiež podporiť surovú kostí. A čo si budeme hovoriť, saarloos to iste ocenia viac.
Platobné metódy
